Dôraz kladú na pôvod a tradičnú chuť mäsových špecialít

Štefan Tankó – Mäso a mäsové výrobky

Mäso a mäsové výrobkyGazdovský dvor rodiny Tankovcov ponúka na predaj bravčové a hovädzie mäso, domácu údenú a surovú klobásu, jaternice, tlačenku, gazdovské párky a špekáčiky, údenú a varenú paprikovú slaninu, bravčové oškvarky a masť, domácu údenú a dusenú šunku. Všetky produkty obsahujú mäso výlučne z vlastnej produkcie. Celá škála tradičných výrobkov typických pre domáce zabíjačky, sa zhotovuje ručne, s minimálnym použitím automatizovaných technológií.

Štefan Tankó s rodinou sa od roku 2013 zaoberá predajom čerstvého výsekového bravčového a hovädzieho mäsa a výrobou domácich mäsových výrobkov zo zvierat chovaných na vlastnej farme. Všetky výrobky sú vyrábané výlučne z čerstvého mäsa bez pridania umelých látok, chemikálií a prísad.

Priblížte nám Vaše podnikanie a priestor, kde pôsobíte.

V poľnohospodárstve podnikám 40 rokov. Ako rodinný podnik sa zaoberáme rastlinnou a živočíšnou výrobou, pričom počas predošlých rokov sme sa venovali hlavne výkrmu bravčových a hovädzích zvierat. Pred piatimi rokmi sme postavili väčšiu gazdovskú budovu v Nižnej Pokoradzi, kde spracúvame mäso z našich vychovaných ošípaných, ktoré sú najskôr odvezené na bitúnok do Rimavskej Soboty. Už niekoľko rokov zamestnávame 10 stálych zamestnancov, ktorí pracujú na rôznych funkciách a starajú sa o kompletný proces výroby. V súčasnosti hospodárime na 210-tich hektároch, čo nám zabezpečuje adekvátne podmienky. Okrem toho poskytujeme aj činnosť veterinárneho lekára pre domáce zvieratá.

Kam siahajú Vaše začiatky?

Bolo to v čase, keď sme sa rozhodli rozšíriť našu rodinnú farmu do podnikateľskej podoby. Vlastnili sme rozsiahlejšie pozemky, vďaka čomu sme sa stali stabilnejšími a dokázali sme pestovanie a chov rozširovať. V začiatkoch to bolo náročné, pretože sme museli investovať väčší objem financií. Keďže mám dvoch synov, z ktorých jeden je zverolekár a druhý poľnohospodársky inžinier, dokážeme sa v podnikaní navzájom dopĺňať. Nakoľko v súčasnosti ľudia vyhľadávajú podobné predajne regionálnych produktov, radi by sme investovali do ďalšieho rozvoja podnikania. Rozšírenie výroby si však žiada väčšiu investíciu, preto by sme sa časom chceli uchádzať aj o podporu z národných alebo iných zdrojov.

Mali ste už predtým nejaké skúsenosti?

Pracoval som na najrôznejších pozíciách, prešiel som si skoro všetkými odbormi poľnohospodárstva a už vtedy som doma choval domáce zvieratá. Neskôr som prešiel k podnikaniu a ako roky ubiehali, postupne sme na chov stavali nové a nové priestory. Keď moji synovia absolvovali školy, boli sme si istí, že oni budú vedieť rozvíjať náš rodinný podnik.

Čím sú Vaše produkty výnimočné?

Naše produkty sú výnimočné nielen svojim kvalitným spracovaním, ale hlavne ich pôvodom. Nepoužívame žiadne chemikálie, ktoré by im mohli uškodiť, čím sa ich kvalita odlišuje od výrobkov, ktoré sú dovážane zo zahraničia. Zakladáme si na dlhoročnej tradícií.  Naši predkovia rovnako chovali zvieratá a pri výrobe mäsových špecialít taktiež nepoužívali žiadne chemikálie.

Na čo kladiete najväčší dôraz?

Je pre nás dôležité, aby výrobky boli čo najzdravšie a najprirodzenejšie.  Ľudia si to vážia a kupujú ich. Sú zvyknutí na tradičné chute mäsových špecialít a preto sú naše výrobky pre nich lahodné.  Zvieratá kŕmime bez najrôznejších pridaných komponentov. To znamená, že šrot vyrábame z našich vypestovaných surovín.  Práve táto kŕmna zmes zaručuje finálnu kvalitu mäsových výrobkov.

Čo všetko svojim zákazníkom ponúkate?

V našej predajni môžu ľudia nájsť široký sortiment mäsa a mäsových výrobkov z domáceho chovu. Zaoberáme sa predajom najmä bravčového a hovädzieho mäsa, ako aj výrobou a predajom výrobkov z neho. Ak sa niekto chystá grilovať, z našej ponuky si môže vybrať to pravé, čo ulahodí jeho chuťovým pohárikom.

Ako sa Vaše produkty dostanú ku zákazníkom?

Naše produkty dodávame zákazníkom prostredníctvom vlastnej predajne na Nižnej Pokoradzi. Vďaka nej si zákazníci môžu na jednom mieste nakúpiť čokoľvek, na čo majú chuť. Nájdu tu najrôznejšie produkty z našej výroby. O ich kvalite hovorí hlavne záujem zo strany stále prichádzajúcich zákazníkov. Ľudia si časom zvykli, že tieto výrobky sú predávané okamžite po ich výrobe, čo zaručuje ich maximálnu čerstvosť. Na týždennej báze dodávame na pulty v našej predajni čerstvé špeciality s tradičnými receptúrami, ktoré ľudia radi vyhľadávajú.

 

Kontakt na výrobcu:

SHR Štefan Tankó
Nižná Pokoradz 52
979 01 Rimavská Sobota
+421 908 277 236
stefan_tanko@post.sk

Predajné miesto:

Gazdovský Dvor – Gazda udvar
Nižná Pokoradz 61
979 01 Rimavská Sobota
+421 908 277 236
mvdr.tanko.stefan@gmail.com

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Prírodnú kozmetiku premenila zo záľuby na voňavé živobytie

Katarína  Slaninová – Prírodné mydlá a šampóny, šľahaný telový krém

slaninova27Mydlá Kataríny Slaninovej sú vyrábané procesom za studena, výhradne bez použitia palmového oleja. V ponuke sú mydlá s minimálne 24 % podielom kozieho mlieka, aj bez neho. Spolu so šampónmi obsahujú len rastlinné oleje a maslá. Liečivé účinky a vôňu im dodávajú sušené bylinky a éterické oleje, telu prospešné íly, či himalájska ružová soľ. Šľahaný telový krém je bez silíc a konzervantov, balený v skle.

Katarína Slaninová z Hrnčiarskych Zalužian sa výrobe mydiel a kozmetiky intenzívne venuje už 8 rokov. Od roku 2016 sa jej záľuba stala zároveň každodenným zamestnaním. Pri výrobe sa necháva inšpirovať liečivou silou prírody a využíva silu jej darov, aby pokožke svojich zákazníkov dopriala len to najlepšie pre jej zdravie a sviežosť.

Ako ste sa dostali k výrobe mydiel?

Mydlá som začala vyrábať po tehotenstve v roku 2012. Bola som práve na materskej, keď som sa dostala ku rôznej literatúre a videám zameraným na výrobu mydiel. Neskôr som zistila, že ich výrobe sa venovala aj moja stará mama. Najskôr som to dlhšie študovala, napokon som si povedala, že je najvyšší čas to vyskúšať.  Prvé moje mydlo bolo olivové, zapáčilo sa mi a hneď ma to chytilo za srdce.

Na kom ste v začiatkoch výrobky odskúšali?

V rodine sme mali kožné problémy. Môj prostredný syn mal atopický ekzém. Iní rodinní príslušníci mali problémy s rôznou drogériou, ktorá obsahovala nepriaznivú chémiu. Hľadali sme preto spôsoby, ako by sme im mohli pomôcť. Napokon tie moje mydlá zapôsobili a koža sa začala uzdravovať.  Následne som sa začala výrobe detailnejšie venovať a zaoberám sa ňou až dodnes. Stále sa však snažím objavovať niečo nové, čím by som pomohla širšiemu okruhu ľudí.

Čo všetko by sme našli medzi Vašimi výrobkami?

Vyrábam šampóny na vlasy, mydielka s kozím mliekom, mydielka bez kozieho mlieka, šľahaný telový krém, dokopy je to nejakých 26 výrobkov, ktoré si ľudia môžu vybrať, pričom na väčšinu z nich mám udelenú značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT.

Aký je postup pri výrobe mydla?

Keď sa rozhodnem vyrobiť mydielko, tak si najskôr nachystám formy, oleje, lúh, ale aj prostredie okolo seba so všetkými pomôckami. Následne si miešam oleje s lúhom. Na miešanie používam mixér, aby som získala správnu konzistenciu. Napokon to vylievam do foriem, ktoré nechám odpočívať. Po odpočinutí sa mydielko môže začať krájať.  Nakrájané mydielko odpočíva 4 až 6 týždňov.  Nakoniec sa opracuje, pobalí a môže ísť ku klientovi.

Ako postupujete pri výrobe nových produktov?

Veľakrát je to o intuícii, ktorú spojím s nejakým nápadom, ale v prvom rade sa snažím o to, aby bol výsledný efekt na koži čo najlepší. Hotové mydlá dolaďujem podľa toho, ako na ne reagujú kamaráti a známi.

Čo vás na tomto remesle fascinuje?

Táto práca je skutočne úžasná, pretože je voňavá. Je nevyspytateľná,  ale keď vidím výsledný efekt na ľuďoch, ktorým naozaj pomôžu moje mydlá, tak to skutočne zahreje pri srdiečku. Ľudia sa potom vracajú spokojní a priaznivú odozvu napokon posúvajú ďalej. To je pre mňa skutočne najlepšia reklama.

Akým spôsobom sa mydlá vyrábali v minulosti?

V minulosti ľudia vyrábali mydlá hlavne zo živočíšnych odpadov zo zabíjačiek a robili to za tepla. Museli to variť v kotloch aj 2 – 3 dni.  Ja vyrábam mydlá za studena, čiže celý proces je rýchlejší. Keďže používam hlavne rastlinné oleje a maslá,  tak je ich konzistencia iná. Majú úplne odlišnú vôňu ako živočíšne mydlá. Viem to, pretože mám odložené vyše 60 ročné živočíšne mydlo mojej babky. Aj v súčasnosti ľudia zvyknú vyhľadávať tieto živočíšne mydlá, používajú ich predovšetkým na pranie, pretože úžasne púšťajú nečistoty.

Prečo by si spotrebitelia mali vybrať práve Vašu kozmetiku?

Pokožka je najväčší orgán ľudského tela, čo si mnohí z nás často neuvedomujú.  Práve kvôli tomu by mali ľudia dbať na to, čo na ňu používajú a čo jej dávajú „jesť“. Aj preto sa snažím vyberať na výrobu mojich produktov suroviny v najvyššej kvalite, ako sú za studena lisované oleje, kozie mlieko, med či bylinky. Nepoužívam konzervanty ani žiadne penivé zložky. Je úžasné, že moje mydlá nezaťažujú životné prostredie a sú skutočne biologicky rozložiteľné.

 

Kontakt na výrobcu:

Katarína  Slaninová – KS PRÍRODNÉ MYDLÁ
Hrnčiarske Zalužany 58
980 12 Hrnčiarske Zalužany
+421 915 150 309
info@prirodnemydlaks.sk 
www.prirodnemydlaks.sk

Predajné miesta: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode, v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote (Hlavné námestie 5/2), v Mili obchodíku v Lučenci (T. G. Masaryka 15), v Regeneračnom ivicentre v Lučenci (Jókaiho 312/37) alebo v Biopotravinách SLNIEČKO v Banskej Bystrici (Národná 6).

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Popri teplom dreve ho fascinuje aj studený svet drôtu

Július Bútora – Drotárske a rezbárske výrobky

butora08Július Bútora z Drienčan sa rezbárskej výrobe začal venovať koncom 80. rokov, kedy vyrezal svoje prvé koryto z topoľového dreva. Remeslo spolu s niektorými nástrojmi zdedil po svojom otcovi. Postupom času ho popri teplom dreve začal fascinovať aj studený svet drotárstva. Okrem rezbárstva sa tak zaoberá opletaním drôtom. Opletá keramiku, ktorej drôtom doplní dizajn i využitie a poškodeným kúskom vdýchne nový život.

Jeho drôtom opletaná keramika zahŕňa džbány, krčahy, či misy, ktoré sú opletané pozinkovaným, žíhaným alebo medeným drôtom, rôznymi vzorkami i technikami výpletu. K dreveným rezbárskym výrobkom patria vahany, varechy a korytá, ktoré sú vyrábané starou technikou, poctivou ručnou prácou – vydlabávaním zo starého sušeného osikového dreva.

Ako ste sa dostali ku drotárčine a aké boli Vaše začiatky?

Vlohy k umeniu som mal odmalička. Najprv som sa venoval rezbárstvu, ku ktorému som sa dostal aj vďaka svojmu povolaniu, keď som ako lesník prichádzal denno-denne do kontaktu s drevom. Drotárstvo ma zaujalo až neskôr, inšpiroval som sa na remeselných výstavách i v knihách s technikami spracovania drôtu. Drotárčine som sa učil postupom času, prichádzal som na nové techniky a zlepšoval sa. Drôt je klzký materiál, takže najskôr bolo nutné naučiť sa kotviť ho. Keď som začínal opletať keramiku, musel som spolupracovať s aj keramikármi, lebo oni mi ju pripravujú a ja ju potom dotváram.

Čo všetko by sme našli medzi Vašimi výrobkami?

Okrem rezbárskych výrobkov je to najmä drôtom opletaná keramika, na ktorú som získal regionálnu značku, ale opletávam aj sklo alebo kombinujem drôt s drevom. Vyrábam napríklad aj vtáčie klietky alebo naposledy som opletal vábnicu pre poľovníkov, ktorá tým získala iný zvuk. Stále skúšam nové veci podľa požiadaviek zákazníkov, takže medzi mojimi výrobkami by ste našli čokoľvek.

Kam siaha tradícia drotárstva?

Drotárstvo ako také má dlhoročnú tradíciu, siaha až do polovice 18. storočia. Vlani bolo nominované na zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Drotárstvu ako doplnkovému zamestnaniu sa venovali najmä poľnohospodári, pričom sa zameriavali na opravu keramiky a plechového riadu alebo výrobu úžitkových predmetov. V našom regióne máme skôr keramikársku tradíciu ako drotársku, preto si tu ľudia skôr vyrobili novú keramiku, ako by mali reparovať tú poškodenú. No v oblastiach, kde bolo keramikárov málo, museli ľudia s poškodenou keramikou vyhľadať drotára, aby im ju zreparoval. Občas sa keramika opletala aj v predstihu, pretože sa dovážala do väčších vzdialeností a bolo potrebné sa vyhnúť jej poškodeniu.

Aké techniky sa používajú?

Požívajú sa tri techniky. Prvá je rybinová, ktorá spočíva v tom, že nekonečný drôt sa obtáča do špirály a slučky sa robia v tvare rybiny. Druhá je z môjho pohľadu trošku náročnejšia, vyzerá ako včelie plásty. Vznikajú ňou šesťuholníky, ktoré pozostávajú z nastrihaných drôtov rovnakej dĺžky. Potom je ešte technika, ktorou sa urobí rebrovanie – vytvorí sa kotvenie a medzi to sa naťahá drôt, ktorý sa napína. Potom sa drôtom obtáča celá nádoba. Je to veľmi pevný spôsob techniky.

Koľko času Vám obvykle zaberie jeden výrobok?

Je to veľmi ťažké odhadnúť, pretože záleží od náročnosti a požiadaviek zákazníka, ale nikdy nie menej ako tri dni. Veľa času zaberie príprava a dávam si záležať na precíznosti. Predstava o konečnej podobe výrobku ma natoľko láka a ženie vpred, že som spokojný až vtedy, keď je hotový.

Čím vás toto remeslo očarilo?

Čaro tohto remesla je v tom, že z obyčajného drôtu, ktorý sa dá kúpiť kdekoľvek a za nie veľké peniaze, vytvoríte výrobok, ktorý buď niekomu skrášli prostredie alebo mu to poslúži na úžitok, na ktorý si ho kúpil. Preto sa snažím venovať tomu dostatok času, aby to bol zmysluplný výrobok.

Môže sa to naučiť ktokoľvek?

Každý sa to môže naučiť, ale bez toho, aby tomu venoval hodiny práce a pracoval na sebe, to nejde. Podstatné je neustále s drôtom pracovať a každý rozrobený výrobok dokončiť. Na začiatku sa drôt začne sťahovať a aj napriek tomu, že ho ťaháte dohora, neudrží sa. Keď prekročíte polovicu a napnete ho, budete prekvapený z jeho vlastností, ako sa dokáže zaujímavo vycentrovať.

 

Kontakt na výrobcu:

Július Bútora
Drienčany 92
980 23 Drienčany
+421 918 335 128
butora.drotarstvo@gmail.com
www.drotarstvobutora.sk

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Nie je ťažké začať, ale vydržať včeláriť

Milan Krokavec – Med, včelí peľ a úle pre včely

Med a včelí peľVčely a včelárenie sú neoddeliteľnou súčasťou života Milana Krokavca. Okrem produkcie medu, odoberá vďaka peľochytovému dnu vlastnej výroby aj včelí peľ, ktorého zloženie je bohaté na veľké množstvo vitamínov a minerálov. Včelstvá udržuje v dobrom zdravotnom stave aj tvorbou nových rodín – odložencov s vlastnými matkami. Včelári veľmi aktívne, získal výučný list vo vyštudovanom odbore včelár, zúčastňuje sa rôznych výstav, prednášok a školení, pričom na viacerých aj prednáša.

O svoje včely sa stará od roku 2006 vo vidieckom prostredí v okolí Kraskova. Rovnako dlhý čas sa venuje výrobe úľov pre včely, ktoré pre svojich zákazníkov testuje a ponúka im tak kvalitné výrobky overené praxou. Včelí úľ predstavuje domov pre jedno včelstvo. Tenkostenné úle, ktoré vyrába zo sušeného reziva, pozostávajú z plechového veka, nadstavkov, rámikov, stropného krmítka a dna, ktoré môže byť zasieťované alebo zasieťované s peľochytom. Zasieťované peľochytové dno z dielne Milana Krokavca získalo II. miesto na celoslovenskej súťaži o najlepšie úľové dno.

Kedy ste začínali a aké boli Vaše začiatky?

Bolo to zhruba pred dvanástimi rokmi, keď nikto v rodine nevčeláril, čiže som začínal úplne od nuly. V Čechách bola vtedy štvordňová škola včelárenia, oslovilo ma to, zohnal som si prvé tri včelie rodiny a pokračujem v tom dodnes. Neskôr som začal organizovať aj rôzne prednášky pre začínajúcich včelárov. Venoval som sa tomu štyri roky mimoriadne intenzívne a za tú dobu som sa snažil nazbierať čo najviac poznatkov.

Na čo sa zameriavate vo svojej činnosti?

Prostredie, v ktorom bývam, je krásne, ale pre včely nie je najvhodnejšie. Popri produkcii medu a včelieho peľu sa preto venujem prevažne výchove nových rodín, ktoré potom poskytujem začínajúcim včelárom. V súčasnosti mám zhruba 70 rodín, ale ich počet sa mení.
V lete sa zúčastňujem rôznych podujatí a chodievam aj do základných škôl, kam prinesiem včely za sklom a  pre viaceré ročníky prezentujem včelárstvo. Veľmi sa im zapáčili napríklad medové raňajky, kde sme deťom popri prednáškach ponúkali pečivo s maslom a medom.
Okrem toho sa zameriavam aj na výrobu úľov. Keďže musia byť na mieru rovné, všetko si vyrábam vo vlastnej réžii. V roku 2010 som sa zúčastnil celoštátnej súťaže o najlepšie úľové dno, ktoré som si sám vymyslel a hoci je trochu zložitejšie, vyhovuje mi. Umiestnil som sa na druhom mieste.

Koľko trvá výroba jedného úľa?

To sa dá ťažko odhadnúť, pretože úľ nerobím naraz. Vyrábam postupne rôzne diely v početnejších množstvách, z ktorých potom úľ poskladám. Úľ sa skladá z viacerých častí a tie majú rôzne podoby. Vždy záleží od požiadaviek zákazníka, čo konkrétne potrebuje, nakoľko nemám určené, že si musí zakúpiť celý úľ. Základom je drevo ako prírodný materiál, preto treba počítať aj s rôznymi prasklinami. Najdôležitejšie však je, aby bolo kvalitné.

V čom vidíte čaro včelárstva?

Na živote včielok ma fascinuje viacero vecí, z nich napríklad výdatnosť a blahodarné účinky včelej kašičky alebo včelí peľ, o ktorom sa hovorí, že je aj ich chlieb. Je vynikajúci na imunitu. Zbiera sa, suší, čistí a potom sa predáva ďalej. Propolis a medovinu vyrábam len pre vlastnú potrebu. Zaujímavé na tejto práci je to, že aj napriek tomu, že máte pocit, že všetko o včelárstve viete, vždy vás niečo nové prekvapí.

Je náročné začať včeláriť?

Učiteľ včelárstva hovorieval, že nie je ťažké začať, dôležité je v tom aj pokračovať, pretože včely si môže kúpiť každý, ale nie všetci sa tomu aj vydržia venovať. Treba zvážiť všetky okolnosti ako čas, financie či podmienky na chov.

Čo by ste odkázali začínajúcim včelárom?

Okrem vzdelávania by som im odporučil, aby si v prvom rade zistili, či nie sú alergickí na včely. Môj syn je napríklad alergický na včely, ale na osy nie. Ľudia si väčšinou myslia, že včeláriť je jednoduché, ale v skutočnosti je to veľmi komplikovaná práca, ktorá si vyžaduje veľa úsilia. Treba sa sústrediť na množstvo krokov, ktoré potrebujú svoj čas a nedajú sa skrátiť. Nie je to ako chov klasických hospodárskych zvierat ako ovce či kravy, pretože včela je spätá s prírodou a vyžaduje si precíznosť. Je potrebné dbať na čistotu, ale aj na liečenie chorôb.

 

Kontakt na výrobcu:

Milan Krokavec
Kraskovo 81
980 26 Kraskovo
+421 911 768 758
milan@krokavec.sk
www.krokavec.sk
www.vcely.krokavec.sk

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Z ovčej vlny vyrába niekoľkogeneračné výrobky

Ján Fotta – Tkané výrobky z ovčej vlny

Tkané výrobky z ovčej vlnyGuby a koberce sú ručne tkané výrobky zo 100 % ovčej vlny. Pri výrobe guby sa do útkového stavu zatkávajú struky vlnených vlasov, čím sa vytvára vzhľad chlpatej tkaniny, ktorá sa využíva ako koberec alebo estetický bytový doplnok. Koberec, nazývaný aj surovica, je na rozdiel od guby hladký a môže byť prírodný, farebný alebo vzorovaný.

Ján Fotta sa výrobe gúb a kobercov z ovčej vlny venuje od roku 1979. V čase, keď začínal, patril medzi najmladších výrobcov. V súčasnosti ostal aktívnym v oblasti remesla už len sám. S ohľadom na tradíciu výroby gúb a kobercov v obci Klenovec sa snaží o zachovanie tohto tradičného remesla aj napriek tomu, že všetko od surovej vlny až po hotový koberec spracúva ručne. V roku 2017 mu bol za jeho dlhoročné zásluhy udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví gubárstva.

Žijete a pôsobíte v obci Klenovec. Akým spôsobom je gubárstvo späté s touto obcou?

Tradícia spracovania ovčej vlny bola daná najmä množstvom oviec, ktoré sa na území Klenovca chovali odpradávna. Podľa záznamov v súkenníckej knihe, ktorú získala obec v roku 1850 od cisára Františka Jozefa, žilo v tom čase v obci zhruba 2000 obyvateľov a z toho bolo 53 súkenníkov. Keďže vlnu bolo potrebné aj spracovať, súkenníctvo bolo na veľmi vysokej úrovni a od toho sa následne odvodila aj výroba kobercov a gúb. Od polovice 19. storočia začalo gubárstvo upadať. Keď v roku 1956 vykonalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v našom regióne výskum, zistilo, že na Slovensku je len jeden výrobca gúb, preto sa rozhodli, že v Klenovci zriadia stredisko na výrobu gúb, a tým sa to v podstate všetko začalo. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva pôsobilo v obci až 36 výrobcov. Ja som býval pri jednom z nich, od ktorého som sa tomuto remeslu priučil.

Kedy ste začali vyrábať?

Začínal som v roku 1979,  bol som najmladší z výrobcov. Gubárstvu som sa venoval aktívne, avšak vždy len popri zamestnaní. Stalo sa mojim koníčkom, ktorému venujem viac času najmä od odchodu do dôchodku v roku 2012. V súčasnosti som jediným výrobcom u nás v Klenovci a snáď aj na celom Slovensku. Mám dvoch vnukov, možno oni sa stanú pokračovateľmi tohto remesla.

Vravíte, že ste pravdepodobne jediným výrobcom, je teda náročné obstarať si potrebné nástroje na výrobu?

Stroje na výrobu som si musel vyrobiť sám. Tkáčsky stav, na ktorom pracujem, je pôvodný, z čias, kedy som začínal vyrábať. V tom čase bol dopyt po veľkých kobercoch, takže som si vyrobil tkáčsky stav, na ktorom sa dali vyrábať výrobky so šírkou 150 cm. Ostatné nástroje si taktiež prispôsobujem podľa seba tak, aby som dokázal dostatočne zachovať gubársku tradíciu.

Priblížte nám, ako postupujete pri výrobe gúb a kobercov.

Ovčiu vlnu po odkúpení vytriedim podľa rôznych parametrov, podľa toho, na čo ju potrebujem použiť. Následne ju operiem, ale ešte pred tým ju namočím do väčších nádob. Občas ju premiešam a po dvoch až troch dňoch ju vystriekam na špeciálnom site za pomoci vysokotlakového čističa. Po vyžmýkaní pokračujem sušením, po ktorom vlnu ešte raz preberiem. Týmito krokmi sa z vlny odstránia hrubé nečistoty a je pripravená na spracovanie. Po prvom mechanickom spracovaní, tzv. „čuchraní“, sa vlna dostane na „česačku“, kde ju rozčešem a pripravím na proces pradenia. Záverečnou fázou spracovania je samotné tkanie guby alebo koberca, ktoré sa líši v tom, že pri výrobe guby zatkávam struky vlasov z ovčej vlny, čím vzniká chlpatá tkanina, zatiaľ čo pri výrobe koberca zatkávam do osnovy len samotnú útkovú vlnu. V priemere mi práca jedného koberca zaberie 10 hodín na meter štvorcový.

Zvyknete vlnu aj farbiť?

Samozrejme. Farbenie ovčej vlny prebieha mokrým procesom. Keď vlnu operiem, vložím ju do väčšieho kotla s vriacou vodou, do ktorej pridám farbivo, soľ a ocot. Farebnú škálu tvoria odtiene červenej, modrej, žltej, hnedej, zelenej a čiernej farby, rôznych kombinácií a sýtosti.

Aká je situácia na Slovensku v súčasnosti ohľadom spracovania vlny?

Na Slovensku existoval v minulosti vyspelý spracovateľský priemysel, v súčasnosti je však situácia veľmi smutná. Zatiaľ čo v zahraničí takéto podniky fungujú, u nás nie. V časoch, keď som začínal, panovala núdza o ovčiu vlnu, dnes je to naopak a ľudia často ani nevedia, kam ju odovzdať. Ja ju dokážem od nich odkúpiť.

Čím vás toto remeslo očarilo?

Krása tejto práce spočíva v tom, že zo špinavej a nepotrebnej ovčej vlny, ktorá veľakrát končí na smetisku alebo sa spaľuje, sa dá vytvoriť výrobok, ktorý je niekoľkogeneračný. Tieto výrobky dokážu vydržať viac ako 50 rokov. Ďalšie plus je, že z ovčej vlny nebola doposiaľ evidovaná žiadna alergia. Je to prírodný materiál, ktorý je jedinečný a čo je veľmi dôležité, je dorastajúci. Na to, aby som ho využil, nie je potrebné, aby uhynulo nejaké zvieratko ako napríklad pri kožušinách. Ovečka ďalej žije a poskytuje nám ovčiu vlnu.

 

Kontakt na výrobcu:

Ján Fotta
Pasiečka 1181
980 55 Klenovec
+421 905 917 453
fottakl@centrum.sk

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo na objednávku a v predajniach ÚĽUV na Slovensku.


Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

 

Hrnčiarstvo sa stalo jej poslaním

Danka Bakšová – Keramické výrobky

Keramické výrobky - Danka BakšováDanke Bakšovej nadovšetko učarovala príroda, ktorá predstavuje nevyčerpateľný zdroj inšpirácií a jeden z hlavných námetov jej tvorby. Na hrnčiarskom kruhu vyrába rôzne hrnčeky, misky, džbány, krčahy, taniere, fľaše, poháriky svietniky, zvončeky i figúrky. Ostatné výrobky s nepravidelným tvarom, ako sú napríklad obrazy, bábiky či kvietky, modeluje vrátane všetkých detailov ručne.

Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian objavila krásu ukrytú v hline už pred viac ako 30 rokmi a aj napriek tomu, že v mnohom nadväzuje na tradičné hrnčiarstvo, jej tvorba je svojská a originálna. Vkladá do nej kúsok svojej osobnosti, fantázie a poctivej keramikárskej práce, vďaka čomu majú jej dekoračné aj úžitkové výrobky charakteristický tvar a výzdobu.

Ako by ste opísali miesto, kde žijete a tvoríte?

Žijem v rodičovskom dome v Hrnčiarskych Zalužanoch so svojou mamkou a mojimi zvieratkami. Tu mám svoju keramickú dielničku. Vyrastala som aj so svojim ockom, ktorý maľoval obrazy. Už ako deti sme spolu so súrodencami sledovali jeho prácu, takže to „výtvarné“ nám bolo nejakým spôsobom dané od narodenia a automaticky sme žili spolu s tým.

Je toto remeslo nejakým spôsobom späté aj s Hrnčiarskymi Zalužanmi?

Obec má hrnčiarstvo už v názve a jeho tradícia tu bola odjakživa, ako si pamätám. Vždy tu bolo ložisko bielej hliny podobnej kaolínu. Na keramiku sa maľovali jednoduché hnedé motívy, využívali sa buď pásiky alebo vlnovky. Glazúra sa používala najčastejšie zelená alebo hnedá a len z vnútra. Takúto tradičnú keramiku zvyknem vytvárať aj ja a je pre mňa cťou, že môžem pokračovať v tomto remesle.

Aké boli Vaše začiatky?

Tým, že sa v obci nachádzalo výrobné družstvo Šamotka, automaticky som sa vybrala na keramickú dráhu. Následne sa to stalo mojím poslaním. Už na škole som sa venovala skôr práci na kruhu, hoci to bola tá najťažšia práca z hrnčiarstva. Samozrejme, na začiatku som sa s tým trošku potrápila. Boli to však krásne zážitky a stále sú, pretože aj dnes sa mi to nie vždy podarí.

Ako by ste opísali postup pri výrobe?

Hlinu si umiestnim na kruh a vycentrujem ju. Točením kruhu vyťahujem rukami steny keramickej nádoby na potrebnú výšku. Keď už mám vytvorenú základnú kachlicu, začínam tvarovať bruško,  hrdlo a dotvarujem to do potrebného tvaru. Na druhý deň lepím uško, ktoré si vytvarujem osobitne. Keď je výrobok úplne vysušený, dávam ho do pece, kde ho pálim pri 980 – 1000 stupňoch. Po vypaľovaní nasleduje ďalšia práca, a to glazovanie. Glazujem buď nalievaním, namáčaním, striekaním alebo natieraním štetcom.

Na čo zvyknete myslieť pri práci?

Je skutočne úžasné, že môžem z materiálu, po ktorom napríklad aj kráčame, vytvárať vzácne kúsky, ktoré môžu ešte stáročia pretrvať. To je to pamätné a to krásne, že tu niečo po mne zostane.

V čom vidíte čaro hrnčiarskeho remesla?

Možno je to láska ku hline a vôbec aj ku krajine. Mám rada prácu na hrnčiarskom kruhu, na ktorom vytváram od hrnčekov a džbánov, cez misky a taniere až po zvončeky či svietniky. Zaujímavé na mojej práci je aj to, že niekedy tvorím z voľnej ruky a ani netuším, že čo z toho vznikne. Vtedy tvorím úplne spontánne. Inšpiráciu čerpám najčastejšie z prírody, zo života, z ľudí a vôbec všetkého okolo mňa, čo ma postretne a z čoho mám radosť.

 

Kontakt na výrobcu:

Danka Bakšová
Hrnčiarske Zalužany 209
980 12 Hrnčiarske Zalužany
+421 905 304 837
danka.baksova@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo na objednávku.

 

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Ten, kto začne včeláriť, tomu cesty späť už nieto

Jaroslav Kyzek – Med a propolis

Med a propolis - Jaroslav KyzekMed zo Suchánskej doliny má viac než 12-ročnú tradíciu. Základným materiálom pre jeho získanie je najmä nektár z kvetov a medovica. Tieto sladké šťavy zbierajú včely Jaroslava Kyzeka v domácom prostredí. Med má svetlo-zlatú farbu a pochádza z lúčnych kvetov, ovocných stromov, z lipy, repky, agátu a iných kvitnúcich rastlín a bylín. Jeho špecifické zloženie závisí najmä od zmesi kvetov navštívených včelami, ktoré med produkovali a líši sa podľa obdobia, sezóny a jednotlivých včelstiev. Propolis, ktorý ponúka vo forme tinktúry, je včelím tmelom, zmesou živíc, vosku, éterických olejov a ďalších aktívnych látok.

Jaroslav Kyzek z Hrnčiarskej Vsi sa riadi mottom: „Najväčší nepriateľ včiel je nevzdelaný včelár“. K včeláreniu sa priučil u skúseného miestneho včelára, od ktorého si zaobstaral aj prvé 3 včelstvá. Postupne ich rozširoval až na súčasných 25 rodín. Váži si prácu včiel a okrem medu má v ponuke aj pre zdravie prospešný propolis.

Ako to celé s Vaším remeslom začalo?

Ku včeláreniu ma priučil miestny včelár zhruba pred pätnástimi rokmi. Chodil som ku nemu od samotných začiatkov a od neho som si aj zaobstaral prvé rodiny včiel. Dovolím si tvrdiť, že je to taká „chytľavá choroba“. Ten, kto začne včeláriť, tomu cesty späť už nieto.

Aké rôzne produkty od včeličiek by sme u Vás doma našli?

Včela je úžasný tvor, dokáže vytvoriť až šesť produktov. Osobne nepoznám žiadneho iného živočícha, ktorý by dokázal vyprodukovať až toľko produktov. Med, peľ, propolis, vosk, žihadlá a úžasný produkt – materská kašička, to všetko dokážu včeličky vyprodukovať. Ja sa venujem medu, peľu a propolisu.

Všimol som si u Vás aj propolisovú tinktúru, o aký produkt sa jedná?

Pred pár rokmi mal môj priateľ zdravotné problémy s nohou. Žiaľ, nachádzal sa v štádiu, kedy mu hrozila amputácia. Prišiel za mnou jeho brat a vypýtal si propolis. Avšak vtedy som propolisu ešte nevenoval takú pozornosť, no hneď na druhý deň som kvôli nemu začal na tom pracovať. Po dvoch týždňoch bola na svete hotová tinktúra, ktorú som mu odovzdal.  Po pol roku som zistil, že práve vďaka tejto tinktúre sa mu noha uzdravila. V tej chvíli ma to naštartovalo a odvtedy vyrábam aj propolisovú tinktúru. V súčasnosti si ju ľudia kupujú už vo veľkom množstve a používajú ju na rôzne vonkajšie poranenia.

A čo by ste mi povedali o peli?

Peľ je na trhu známy veľmi krátko. Dnes sa už bežne stretávam s tým, že včelári predávajú na rôznych trhoch peľ v surovom stave. Je pravda, že má výnimočné účinky, no treba pripomenúť, že na to, aby bol stráviteľný, je treba ho rozpustiť v nejakej tekutine, pretože v klasickom stave nie je pre ľudský organizmus stráviteľný. Peľ taktiež v klasickom stave nie je chuťovo zaujímavý, no pokiaľ ho rozpustíme v mede, tak je jeho chuť vynikajúca. Pravidelne za mnou prichádzajú rôzni zákazníci, ktorí sa vďaka nemu zbavili najrôznejších zdravotných problémov.

Našli by sme u Vás aj medovinu?

Samozrejme, vyrábam aj medovinu, ale len pre vlastnú potrebu. Je to už klasika, že ju nosím so sebou na rôzne stretnutia s priateľmi. Je to úžasný nápoj. Hovorí sa, že medovina vznikla ešte pred vznikom ľudstva. Každý včelár, tak ako aj ja, do nej pridá iné suroviny. Práve to je na tom úžasné, že medovina od každého včelára chutí inak. To je to skutočné umenie, aby včelár vyvážil správny pomer chutí. Ale poznám aj takých včelárov, ktorí nepridávajú žiadne ingrediencie.

Ako dlho trvá, kým sa človek môže stať skúseným včelárom?

Včelárov radím do troch skupín. Včelári, ktorí včelária do 10 rokov, tých nazývam „učni“.  Ak niekto včelári od 10 do 20 rokov, ten už je taký „tovariš“.  Tretia skupina sú „majstri včelári“, to sú tí, ktorí sa včeláreniu venujú viac ako 20 rokov.

Dokážete si pri včelách aj oddýchnuť?

Mám pocit, že žijeme v príliš uponáhľanom svete. Ale keď prídem ku včielkam, sadnem si ku nim,  zadívam sa na nich, ubehne niekoľko hodín a ja prídem od nich úplne vymenený. Je to skutočný balzam na dušu. Človek si pri nich skutočne „nabije baterky“.

A v čom vidíte čaro tohto remesla?

Fascinuje ma celkový proces včielok. Musíme si uvedomiť, že včielka žije zhruba 40 dní v lete. Potom v priebehu toho produkčného leta včely umierajú po 40 dňoch a takto sa postupne vymieňajú. Vždy keď sa nad životom včiel zamyslím, tak si uvedomím, aké je to úžasné.

Ľudová múdrosť hovorí, že kto si chce urobiť radosť na jeden deň – ten nech sa opije, kto si chce urobiť radosť na celý život – ten nech začne včeláriť. Z vlastných skúseností môžem povedať, že je to úžasný koníček, takže je to pravda.

 

Kontakt na výrobcu:

Jaroslav Kyzek
Pondelok 203
980 13 Hrnčiarska Ves
+421 911 241 677
j.kyzek@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Odovzdali sme certifikáty a podpísali zmluvu o spolupráci

Vo štvrtok 6. septembra sa na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach stretli pri odovzdávaní certifikátov výrobcovia, ktorým bola v tohtoročnej výzve udelená značka regionálny produkt GEMER-MALOHONT i tí, ktorí si obnovili platnosť certifikátu na ďalšie 2 roky.

Na základe rozhodnutia Certifikačnej komisie zo dňa 09.08.2018 boli certifikáty na používanie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT pridelené nasledovným produktom a ich výrobcom:

  • drevené rezbárske výrobky – Július Pravotiak, Hrnčiarska Ves
  • osúch a chlebík – Tatiana Longauerová, Rimavská Sobota
  • med – Martin Böhmer, Revúca
  • Muránske buchty – Obec Muráň
  • zelenina – SHR Ladislav Hosszúréti, Rimavské Janovce
  • surové kravské mlieko – Roľnícka spoločnosť, a.s. Bottovo
  • osivo obilnín a strukovín – Roľnícka spoločnosť, a.s. Bottovo

Okrem toho boli certifikáty odovzdané aj dvom výrobcom, ktorí požiadali o predĺženie platnosti značky na ďalšie 2 roky:

  • cesnak – SHR Dušan Sekeráš, Orávka
  • včelie produkty – Viktor Vlčko, Kokava nad Rimavicou

Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 25 skupín remeselných, potravinových a poľnohospodárskych výrobkov. Po prevzatí certifikátov sú výrobcovia povinní označovať certifikované produkty alebo ich predajné miesta. Ochranná známka, ktorou sú tieto produkty označované, je zárukou toho, že sú vyrobené v regióne Gemer-Malohont a okrem toho spĺňajú aj ďalšie kritériá, ktoré sú posudzované v procese hodnotenia každé 2 roky:

  • pochádzajú od miestneho výrobcu
  • uprednostňuje sa využívanie tradičných postupov alebo miestnych zdrojov
  • obsahujú určitý podiel ručnej práce
  • sú jedinečné vo vzťahu k regiónu

Pri tejto príležitosti prebehlo aj podpísanie zmluvy o spolupráci v oblasti regionálneho značenia na území regiónu Gemer-Malohont. Partnermi Miestnej akčnej skupiny MALOHONT sa stali miestne akčné skupiny Partnerstvo Muránska Planina-Čierny Hron, MAS Cerovina, VSP Južný Gemer a VSP Stredný Gemer.

loga 5MAS

Zdroj: MAS MALOHONT

Foto: Kristína Furmanová, Ivana Kováčová

Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT získajú ďalší výrobcovia

Muránske buchty, med, kravské mlieko, zelenina, osúchy a chlebíky, osivá či drevené lyžice rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Vo štvrtok 09. augusta o tom rozhodla Certifikačná komisia, ktorá zároveň schválila obnovenie certifikátov pre 2 výrobcov.

Výrobky, ktoré získali značku vo výzve č. 04/2018

Miestna akčná skupina MALOHONT ako koordinátor regionálneho značenia vyhlásila 25.05.2018 štvrtú výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie regionálnej značky a do 29.06.2018 prijala 8 žiadostí, pričom kontrolou formálnej správnosti a úplnosti prešlo 7 z nich. Všetky žiadosti boli na základe popisu produktov, podporných dokumentov a vzoriek produktov posúdené Certifikačnou komisiou, ktorá zasadala vo štvrtok 09. augusta v Hrachove a rozhodla o pridelení značky všetkým 7 žiadateľom. Zoznam produktov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT sa tým rozšíril o nasledovné produkty:

  • drevené rezbárske výrobky – Július Pravotiak, Hrnčiarska Ves
  • osúch a chlebík – Tatiana Longauerová, Rimavská Sobota
  • med – Martin Böhmer, Revúca
  • Muránske buchty – Obec Muráň
  • zelenina – SHR Ladislav Hosszúréti, Rimavské Janovce
  • surové kravské mlieko – Roľnícka spoločnosť, a.s. Bottovo
  • osivo obilnín a strukovín – Roľnícka spoločnosť, a.s. Bottovo

Spestrením zasadnutia Certifikačnej komisie bola účasť zástupcov z miestnych akčných skupín Partnerstvo Muránska Planina-Čierny Hron, MAS Cerovina, VSP Južný Gemer a VSP Stredný Gemer, ktorí mali možnosť nahliadnuť do „zákulisia“ posudzovania žiadostí. Dôvodom bola rozbiehajúca sa spolupráca v oblasti regionálneho značenia na území regiónu Gemer-Malohont.

Hodnotenie žiadostí Certifikačnou komisiou

Súbežne s vyhodnotením žiadostí vo štvrtej výzve prebiehala aj obnova certifikátov pre výrobcov, ktorí získali regionálnu značku v roku 2016. Po dvoch rokoch medzi certifikovanými produktmi ostávajú aj:

  • cesnak – SHR Dušan Sekeráš, Orávka
  • včelie produkty – Viktor Vlčko, Kokava nad Rimavicou

Certifikáty o udelení a obnovení platnosti značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT budú výrobcom odovzdané začiatkom septembra, kedy by mala byť podpísaná aj zmluva o spolupráci medzi spomenutými miestnymi akčnými skupinami.

Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 26 výrokov, resp. skupín výrobkov. Okrem vyššie spomenutých je to aj ovocie, ovocné šťavy a vína, včelie produkty, zelenina, mäso a mäsové výrobky, pagáče a z  remeselných výrobkov sú to tkané ľanové výrobky, textilné výrobky s tradičnou výšivkou, tkané výrobky z ovčej vlny, úle pre včely, keramické výrobky, vyšívané obrazy, prírodné mydlá a šampóny, drevené rezbárske výrobky, drôtom opletaná keramika i spoločenská hra GemerNation.

Ochranná známka, ktorou sú tieto produkty označované, je zárukou toho, že sú vyrobené v regióne Gemer-Malohont a okrem toho spĺňajú aj ďalšie kritériá, ktoré sú posudzované v procese hodnotenia každé 2 roky:

  • pochádzajú od miestneho výrobcu
  • uprednostňuje sa využívanie tradičných postupov alebo miestnych zdrojov
  • obsahujú určitý podiel ručnej práce
  • sú jedinečné vo vzťahu k regiónu

Hlavným cieľom regionálneho značenia je pomôcť miestnym živnostníkom, remeselníkom a malým firmám s propagáciou miestnych výrobkov, a tým podporiť rozvoj regiónu a prispieť k jeho propagácii ako celku.

Ďalšie výzvy na predkladanie žiadostí o udelenie regionálnej značky sú naplánované až na budúci rok, resp. podľa záujmu miestnych výrobcov aj skôr.

Kontakty na všetkých výrobcov, fotografie, informácie o produktoch a predajné miesta nájdete na web stránke www.gemer-malohont.sk v časti Katalóg produktov.

Na stiahnutie:

Foto: Ivana Kováčová

O regionálnu značku sa môžu uchádzať ďalší záujemcovia

Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 25.05.2018 štvrtú výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať v kancelárii MAS MALOHONT najneskôr do 29.06.2018. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont.

Ďalšie informácie, konzultácie a odpovede na otázky vám radi poskytneme v Kancelárii MAS MALOHONT v Hrachove alebo na nasledovných kontaktoch: Ing. Miroslava Vargová – 0903 772 453, mirkakubka@malohont.sk  

Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.

Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, súkromne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom alebo prevádzkou v regióne Gemer-Malohont, pričom značka je určená predovšetkým pre prírodné a poľnohospodárske produkty, potraviny a remeselné výrobky, ktoré splnia vopred stanovené kritériá. Po udelení značky budú výrobcovia povinní označiť svoje produkty začlenením loga do etikety alebo samolepkou, príp. visačkou s logom značky alebo označením predajného miesta. Regionálna značka, ktorou budú označené miestne produkty, bude spotrebiteľom zaručovať pôvod výrobku v regióne, ako aj využívanie tradičných postupov alebo miestnych, príp. regionálnych zdrojov.

A čo prinesie značenie produktov ich výrobcom?

  • odlíšenie produktov z regiónu Gemer-Malohont od iných výrobkov
  • zviditeľnenie výrobkov pre obyvateľov i návštevníkov regiónu
  • propagáciu výrobkov doma i v zahraničí
  • priestor pre vzájomnú spoluprácu a účasť na rôznych podujatiach a aktivitách, zameraných na podporu predaja miestnych produktov v rámci kraja i celej SR

Miestna akčná skupina MALOHONT ako koordinátor regionálneho značenia zabezpečí pre certifikovaných výrobcov v rámci štvrtej výzvy nasledovné formy propagácie:

  • jednotná marketingová stratégia
  • prezentácia v médiách na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni
  • samolepky a visačky na označenie certifikovaných výrobkov (úvodný balík)
  • prezentácia v katalógu výrobkov a služieb v elektronickej verzii na web stránke www.gemer-malohont.sk
  • možnosť zapojiť sa do projektov spolupráce zameraných na podporu miestnych produktov