Z ovčej vlny vyrába niekoľkogeneračné výrobky

Ján Fotta – Tkané výrobky z ovčej vlny

Tkané výrobky z ovčej vlnyGuby a koberce sú ručne tkané výrobky zo 100 % ovčej vlny. Pri výrobe guby sa do útkového stavu zatkávajú struky vlnených vlasov, čím sa vytvára vzhľad chlpatej tkaniny, ktorá sa využíva ako koberec alebo estetický bytový doplnok. Koberec, nazývaný aj surovica, je na rozdiel od guby hladký a môže byť prírodný, farebný alebo vzorovaný.

Ján Fotta sa výrobe gúb a kobercov z ovčej vlny venuje od roku 1979. V čase, keď začínal, patril medzi najmladších výrobcov. V súčasnosti ostal aktívnym v oblasti remesla už len sám. S ohľadom na tradíciu výroby gúb a kobercov v obci Klenovec sa snaží o zachovanie tohto tradičného remesla aj napriek tomu, že všetko od surovej vlny až po hotový koberec spracúva ručne. V roku 2017 mu bol za jeho dlhoročné zásluhy udelený titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví gubárstva.

Žijete a pôsobíte v obci Klenovec. Akým spôsobom je gubárstvo späté s touto obcou?

Tradícia spracovania ovčej vlny bola daná najmä množstvom oviec, ktoré sa na území Klenovca chovali odpradávna. Podľa záznamov v súkenníckej knihe, ktorú získala obec v roku 1850 od cisára Františka Jozefa, žilo v tom čase v obci zhruba 2000 obyvateľov a z toho bolo 53 súkenníkov. Keďže vlnu bolo potrebné aj spracovať, súkenníctvo bolo na veľmi vysokej úrovni a od toho sa následne odvodila aj výroba kobercov a gúb. Od polovice 19. storočia začalo gubárstvo upadať. Keď v roku 1956 vykonalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v našom regióne výskum, zistilo, že na Slovensku je len jeden výrobca gúb, preto sa rozhodli, že v Klenovci zriadia stredisko na výrobu gúb, a tým sa to v podstate všetko začalo. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva pôsobilo v obci až 36 výrobcov. Ja som býval pri jednom z nich, od ktorého som sa tomuto remeslu priučil.

Kedy ste začali vyrábať?

Začínal som v roku 1979,  bol som najmladší z výrobcov. Gubárstvu som sa venoval aktívne, avšak vždy len popri zamestnaní. Stalo sa mojim koníčkom, ktorému venujem viac času najmä od odchodu do dôchodku v roku 2012. V súčasnosti som jediným výrobcom u nás v Klenovci a snáď aj na celom Slovensku. Mám dvoch vnukov, možno oni sa stanú pokračovateľmi tohto remesla.

Vravíte, že ste pravdepodobne jediným výrobcom, je teda náročné obstarať si potrebné nástroje na výrobu?

Stroje na výrobu som si musel vyrobiť sám. Tkáčsky stav, na ktorom pracujem, je pôvodný, z čias, kedy som začínal vyrábať. V tom čase bol dopyt po veľkých kobercoch, takže som si vyrobil tkáčsky stav, na ktorom sa dali vyrábať výrobky so šírkou 150 cm. Ostatné nástroje si taktiež prispôsobujem podľa seba tak, aby som dokázal dostatočne zachovať gubársku tradíciu.

Priblížte nám, ako postupujete pri výrobe gúb a kobercov.

Ovčiu vlnu po odkúpení vytriedim podľa rôznych parametrov, podľa toho, na čo ju potrebujem použiť. Následne ju operiem, ale ešte pred tým ju namočím do väčších nádob. Občas ju premiešam a po dvoch až troch dňoch ju vystriekam na špeciálnom site za pomoci vysokotlakového čističa. Po vyžmýkaní pokračujem sušením, po ktorom vlnu ešte raz preberiem. Týmito krokmi sa z vlny odstránia hrubé nečistoty a je pripravená na spracovanie. Po prvom mechanickom spracovaní, tzv. „čuchraní“, sa vlna dostane na „česačku“, kde ju rozčešem a pripravím na proces pradenia. Záverečnou fázou spracovania je samotné tkanie guby alebo koberca, ktoré sa líši v tom, že pri výrobe guby zatkávam struky vlasov z ovčej vlny, čím vzniká chlpatá tkanina, zatiaľ čo pri výrobe koberca zatkávam do osnovy len samotnú útkovú vlnu. V priemere mi práca jedného koberca zaberie 10 hodín na meter štvorcový.

Zvyknete vlnu aj farbiť?

Samozrejme. Farbenie ovčej vlny prebieha mokrým procesom. Keď vlnu operiem, vložím ju do väčšieho kotla s vriacou vodou, do ktorej pridám farbivo, soľ a ocot. Farebnú škálu tvoria odtiene červenej, modrej, žltej, hnedej, zelenej a čiernej farby, rôznych kombinácií a sýtosti.

Aká je situácia na Slovensku v súčasnosti ohľadom spracovania vlny?

Na Slovensku existoval v minulosti vyspelý spracovateľský priemysel, v súčasnosti je však situácia veľmi smutná. Zatiaľ čo v zahraničí takéto podniky fungujú, u nás nie. V časoch, keď som začínal, panovala núdza o ovčiu vlnu, dnes je to naopak a ľudia často ani nevedia, kam ju odovzdať. Ja ju dokážem od nich odkúpiť.

Čím vás toto remeslo očarilo?

Krása tejto práce spočíva v tom, že zo špinavej a nepotrebnej ovčej vlny, ktorá veľakrát končí na smetisku alebo sa spaľuje, sa dá vytvoriť výrobok, ktorý je niekoľkogeneračný. Tieto výrobky dokážu vydržať viac ako 50 rokov. Ďalšie plus je, že z ovčej vlny nebola doposiaľ evidovaná žiadna alergia. Je to prírodný materiál, ktorý je jedinečný a čo je veľmi dôležité, je dorastajúci. Na to, aby som ho využil, nie je potrebné, aby uhynulo nejaké zvieratko ako napríklad pri kožušinách. Ovečka ďalej žije a poskytuje nám ovčiu vlnu.

 

Kontakt na výrobcu:

Ján Fotta
Pasiečka 1181
980 55 Klenovec
+421 905 917 453
fottakl@centrum.sk

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo na objednávku a v predajniach ÚĽUV na Slovensku.


Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč