Vďaka spoločenskej hre umožňujú spoznať región hravou formou

AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA – Monika Štesková – Spoločenská hra GemerNation

Hra GemerNation vás zábavným spôsobom prevedie regiónom Gemer-Malohont a priblíži vám jeho bohatú históriu, kultúrne i prírodné dedičstvo. Je vytvorená na princípe objavovania a spoznávania jednotlivých kultúrno-historických pamiatok, hradov, kostolov, prírodných úkazov, národných parkov, jaskýň, ako aj strategických priemyselných odvetví a ďalších zaujímavostí regiónu. Účastníci hry sa zároveň prostredníctvom rôznych vedomostných otázok dozvedia viac o národnostiach, zvykoch a pamätihodnostiach na území regiónu. Hra je patentovaná didaktická pomôcka neformálneho vzdelávania určená pre žiakov základných a stredných škôl, rovnako aj pre centrá voľného času a širokú verejnosť. Vznikla vďaka šikovnému tímu mladých ľudí, ktorý pracoval pod vedením AGENTÚRY PRE ROZVOJ GEMERA.

Kto stojí za týmto projektom?

Ide o skupinu mladých ľudí – nadšencov, ktorí a rozhodli posunúť pohľad na svoj región – miesto, kde žijú a pracujú, do inej dimenzie. Títo ľudia sa buď vrátili zo zahraničia alebo vyštudovali vysoké školy, vrátili sa do svojho regiónu, pracujú v regióne a úprimne veria vo výnimočnosť miesta, ktoré si zvolili ako svoj domov. Na projekte spolupracovali aj odborníci z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Všetci na projekte pracovali dobrovoľne a vo svojom voľnom čase.

Ako ste začínali?

Na začiatku bol nápad netradičným hravým spôsobom priblížiť žiakom základných a stredných škôl, ako aj obyvateľom regiónu a samotným turistom náš región, ktorý má toľko krás a my o nich nevieme… Na začiatku nemal tento projekt žiadnu konkrétnu podobu. Vybavili sme si priestor v Ekorelaxe, kde sme sa vďaka Danke Spišákovej, ktorá nás morálne podporovala, mohli stretávať každú stredu do neskorého večera a tvoriť náš projekt. Dali sme dokopy tím ľudí a nakúpili rôzne spoločenské hry, ktoré sme každý týždeň hrali. Potom sme robili analýzu každej hry, jej plusy a mínusy a vytvorili si približnú stratégiu, ako by mala naša hra vyzerať. Veľmi nám pomohli prednášky odborníkov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Potom sme asi 5 mesiacov každú stredu tvorili obsah hry, kreovali jednotlivé políčka a tvorili herný plán. Mali sme jasnú predstavu, že chceme niečo spraviť  a netušili sme, že sa nám to naozaj podarí. Po vytlačení pilotnej verzie sme hru testovali v ôsmych školách, vďaka čomu sme „vychytali“ niekoľko chýb a zapracovali sme ich do finálnej verzie hry.

Koľko členov tvorí váš tím?

Náš tím tvorilo okolo 10 ľudí. Boli to hlavne ľudia okolo AGENTÚRY PRE ROZVOJ GEMERA. Každý v tíme mal svoju hlavnú rolu a v určitej fáze projektu prevzal líderstvo. Ja, ako tvorkyňa myšlienky GemerNation, som  vymyslela  štruktúru a harmonogram celého projektu a snažila sa projekt  počas nasledujúcich rokov neustále inovovať a zháňať naň financie. Môj kolega Štefan Horváth spolu s (budúcou) manželkou Ivkou Horváthovou (Bútorovou), Jaroslavom Štullerom a Ľubomírom Pliešovským sa priam vyžívali v tvorbe obsahu hry. Tešili sa zo záludných otázok, ktoré vymysleli a dali do hry svoje srdce i rozum. Gabriel Kollár bol naším umeleckým kritikom a vymyslel krásne logo. V neposlednom rade sa v našom tíme nachádzali grafici – Robert Lively, mladý a nadaný chalan, ktorý zhmotnil naše vízie, ako by mala hra vyzerať a potom to prevzal skúsený a rovnako nadaný Kristian Borzy, ktorý našu hru graficky posunul na iný level a dal jej nádych dobrodružného tajomna. Obsahovej tvorby hry sa zúčastnili aj odborníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, a to pani Oľga Bodorová, Angelika Matušková, Ľudmila Pulišová, Eva Ádamová a pán Alexander Botoš. Súčasťou tímu sa stali aj naši blízki priatelia a rodina, ktorí tejto myšlienke začali veriť.

Kde vznikol tento nápad?

Nápad vznikol pod starým dubom na Floride. Všetci obdivovali 200 ročný dub, tzv. Krásny dub (Fairchild Oak). „200 ročný?“ pomyslela som si, veď u nás na Gemeri je 200 rokov vnímané ako nedávna minulosť a zaradíme si to do kolónky – nezaujímavé. V Amerike si svoju minulosť ctia. A ctia si ju tým, že si aj (pre nás) tie najmenšie historické drobnosti neustále pripomínajú a sú nato hrdí. A my? Koho zaujíma, že máme žiarové pohrebisko z neskorej doby kamennej v Kyjaticiach? My berieme naše národné parky, flóru, faunu, zámky, kaštiele, technické pamiatky či ľudové umenie za niečo obyčajné. Nevieme, kto bol Janko Francsi Rimavský či Terézia Vansová. Vieme o našej lokálnej histórii veľmi málo, ale sme schopní obdivovať 200 ročný dub na Floride a z fleku povedať, kedy a kým bola objavená Amerika.

Aká je hlavná myšlienka projektu?

Hlavnou myšlienkou je propagácia regiónu Gemer-Malohont smerom navonok aj dovnútra a zatraktívnenie vyučovacieho procesu regionálnej výchovy v školách u mladých študentov. Rovnako sme chceli touto hrou uľahčiť vyučovanie regionálnej výchovy pre pedagógov a pozdvihnúť záujem o región medzi jeho obyvateľmi poukázaním na bohatú históriu regiónu, jeho prírodné krásy a kultúrne hodnoty tak, aby to nepredstavovalo len ďalšie prednesené fakty, ale aby sa vzbudil záujem o jeho ďalšie poznávanie. Chceli sme pozdvihnúť záujem o región medzi jeho obyvateľmi a ponúknuť atraktívny prvok turistického ruchu, ktorý by bol vhodným doplnením existujúcej ponuky turistických produktov a vytvoriť tak predpoklad pre ďalší rozvoj turizmu v regióne.

Vedeli by ste nám bližšie opísať tento produkt?

Hra GemerNation je patentovaná didaktická pomôcka neformálneho vzdelávania určená pre žiakov základných a stredných škôl. Je však určená aj pre centrá voľného času a širokú verejnosť. Hra v sebe obsahuje ešte dve samostatné hry – kvarteto a vedomostnú súťaž Staň sa palatínom. Zábavným spôsobom vás prevedie regiónom Gemer-Malohont a priblíži vám jeho bohatú históriu, kultúrne a prírodné dedičstvo. Hra je vytvorená na princípe populárnej hry Monopoly, kde hráči “skupujú” a objavujú jednotlivé historické a kultúrne pamiatky, významné hrady v regióne, kostoly, bašty či prírodné úkazy. Zároveň sa prostredníctvom rôznych vedomostných otázok, ktoré sú súčasťou hry, dozvedajú viac o národnostiach, zvykoch a pamätihodnostiach na svojom území.

Spomeniete si na nejaký zaujímavý okamih spojený s vymýšľaním tejto hry?

Celý proces bol jednou veľkou hrou, o ktorej sme napísali báseň, pri ktorej sme sa nesmierne nasmiali. Keď si ju niektorí ľudia čítali, mysleli si, že to napísal nejaký spisovateľ z minulých storočí a to len my sme sa nesmierne bavili a nechali sa vtiahnuť do minulosti aj naším slangom. Tu je naša autorská báseň:

V čase 21. storočia,
kde dokonalosť stretla sa s univerzalizmom,
za sychravého večera
v dolinách Gemera-Malohontu,
zrodila sa myšlienka,
v ktorej zábava snúbila sa s umom.
Tak ako pútnici za dávnych čias chotármi putovali,
vykročte aj Vy na púť spoznávania tohto kraja.
V meštiankach, chalupách i v tavernách,
na padláši či na tráve,
schádzajte sa v hojnom počte.
Tak šarvanci i múdri kmeti,
hrajte sa svorne, smejte sa a špásujte,
lebo život jedného človeka,
je ako huncútska hra odveká.

Aké máte plány do budúcna? 

Naša hra zaznamenala úspech a rozdali sme v regióne viac ako 300 výtlačkov. Radi by sme začali pracovať na druhej edícii. Rovnako radi by sme dali učiteľom školenia spojené s využívaním hry vo vyučovacom procese či zopakovali olympiádu, ktorú sme organizovali medzi školami v regióne v minulých rokoch. V našich plánoch sa počíta aj s komerčným využitím, ale jej primárna funkcia je obohať vyučovací proces o regionálnu výchovu.

Plánujete ďalší produkt podobného charakteru?

Áno, plánujeme hru aplikovať aj na iné regióny, resp. štáty. S rozšírením hry na iné regióny sa počítalo už pri vzniku tohto projektu. Názov GemerNation je flexibilný a prispôsobiteľný aj na iné regióny ako napríklad LiptovNation, OravaNation a podobne. V súčasnosti pripravujeme rozpočet, manuál a podmienky licenčnej zmluvy pre Banskobystrický samosprávny kraj. V teoretickej rovine sme už viedli rokovania s niekoľkými regiónmi na Slovensku, záujem o licenciu prejavili aj naši projektoví partneri zo Škótska a Francúzka, ale aj z Uruguaja.

 

Kontakt na výrobcu:

AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA
Rumunskej armády 195
981 01 Hnúšťa
+421 948 001 079
monika.steskova@rozvojgemera.sk
www.rozvojgemera.sk

Predajné miesto:
AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA
Rumunskej armády 195
981 01 Hnúšťa
+421 948 001 079
gemernation@gmail.com
www.gemernation.sk

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Zdravá zelenina zo záhrady priamo na váš stôl

Stanislav Kišák – Zelenina

Stanislav Kišák z Hrachova je zakladateľom, majiteľom a pracovníkom Záhradníctva Kišák v jednej osobe. Celoživotný koníček sa od roku 2012 stal jeho každodenným zamestnaním. Pestuje zdravú zeleninu, ktorú sa snaží zákazníkom dodávať v čo najčerstvejšom stave. Pochutnať si môžete na rôznych odrodách papriky, ako sú jabĺčková, kápia či feferóny. Ďalej ponúka paradajky, zemiaky, cibuľu, cesnak ozimný, hlávkový šalát, reďkovku červenú, mrkvu a petržlen. Na dosah svojim zákazníkom ho predurčuje výhodná poloha záhradníctva na spojnici miest Rimavská Sobota – Tisovec – Poltár.

Kedy ste sa začali venovať pestovaniu zeleniny?

Najskôr som pestoval len pre seba a rodinu, potom som to rozširoval, až som sa napokon rozhodol v tejto oblasti podnikať. Pestovaniu sa venujem v podstate celý život, profesionálne som začal v roku 2012, odkedy sa tomu venujem spolu s manželkou.

Prečo práve pestovanie zeleniny?

Bol to môj koníček, takže keď som stratil pôvodné zamestnanie, rozhodol som sa podnikať. Myslím, že to bolo správne rozhodnutie, pretože ľudia stále viac a viac dokážu oceniť domácich pestovateľov. Zákazníci nás postupne začali vyhľadávať a v súčasnosti už dokážeme predať všetku zeleninu priamo z dvora. Nemáme žiadne predajne a ani nijaké nezásobujeme, pretože nemusíme. Máme stálych zákazníkov, ktorí už dokážu porovnať aj oceniť kvalitu. Som veľmi rád, že sa ľudia ku nám vracajú. To ma utvrdzuje v tom, že cesta, ktorou sme sa pred pár rokmi vybrali, je správna.

Aké boli Vaše začiatky?

Zo začiatku som mal pocit, že mám už všetky znalosti, ktoré sú ku pestovaniu potrebné. Časom som však zistil, že ešte musím získať množstvo skúseností na to, aby som zeleninu mohol pestovať na rozsiahlejších pozemkoch. Začal som čítať viacej odbornej literatúry a výsledky sa dostavili. Je to skutočne iné, keď si človek pestuje zeleninu len tak pre seba, doma na záhradke, ako keď začne pozemky rozširovať. Napríklad v začiatkoch bol problém už len zohnať samotnú pôdu, potom tiež získať finančnú pomoc. Človek si musí pomôcť sám.

Čomu ste sa venovali pred rokom 2012?

Pred tým sme s rodinou pestovali prevažne rôzne priesady, čo ma mimoriadne bavilo. Je to veľmi zaujímavá práca, pozorovať začiatky, ako sa rodí nový život. Ľudia aj v súčasnosti majú väčší záujem o priesady, pretože každý si radšej vypestuje sám. Avšak z roka na rok sa to postupne vyrovnáva. Priesad predáme  viac ako 50 000.  Hoci to znie ako obrovské číslo, v skutočnosti to nie je až tak veľa.

Pestovaniu akých druhov zeleniny  sa venujete momentálne?

Nájdete u nás mrkvu, petržlen, cibuľu, reďkovku, papriku, paradajky, zeler, šalát. Každý rok sa darí inému druhu zeleniny, ale naša pôda sa rozprestiera v blízkosti Rimavy, takže je celkom úrodná pre všetky druhy Momentálne máme v pláne rozširovať pôdu, pretože máme záujem aj o bylinky a niektoré iné špecifické druhy. Hlavne kvôli tomu, lebo je záujem zo strany zákazníkov.

Na čo kladiete dôraz pri pestovaní zeleniny?

Nepoužívame žiadne chemické prvky, snažíme sa pestovať zeleninu tradičnými metódami. Momentálne máme dve zamestnankyne. Priesady pestujeme v dvoch fóliovníkoch a na 30 ároch v exteriéri. Je to veľmi ťažká práca, pretože nepoužívame stroje, ale všetko je práca motyky a rýľu. Dopestovaná zelenina nie je niekedy až taká veľká ako sme zvyknutí zo supermarketov, ale je zdravšia.

Aké máte plány do budúcna?

Chceli by sme rozšíriť produkciu a modernizovať techniku na menej energeticky náročnú. V súčasnosti dosahujeme nadprodukciu, čiže sme zakúpili sušičku a začíname postupne zeleninu sušiť. Možno jedného dňa budeme vyrábať aj „vegetu“.

Čo by ste odporučili začínajúcim pestovateľom?

Ak by to chcel niekto robiť kvôli zárobku, tak by som mu to určite neodporučil.  Ak to už niekto chce robiť z vášne, tak nech to robí čo najpoctivejšie, aby bola zelenina čo najkvalitnejšia. Samozrejme, má to rôzne úskalia, ale dajú sa prekonať. Tiež je dôležité, aby si každý začal viacej vážiť pôdu a produkty, ktoré z nej pochádzajú a snažiť sa zeleninu pestovať tak, aby nebola iba jedlá, ale zároveň aj zdravá.

 

Kontakt na výrobcu:

SHR Stanislav Kišák
Jánošíkova 59
980 52 Hrachovo
+421 903 825 906
stanislav.kisak@gmail.com

Predajné miesto:
Záhradníctvo Kišák
Železničná 20
980 52 Hrachovo
+421 903 825 906

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

V produkcii osív a mlieka dbajú na ekologické postupy

Roľnícka spoločnosť, a. s. Bottovo – Mgr. Miroslav Juríček – Mlieko, osivá obilnín a strukovín

Roľnícka spoločnosť, a. s., v Bottove vznikla v roku 1992 a pôsobí v oblasti poľnohospodárskej výroby. Okrem klasickej rastlinnej výroby sa zaoberá aj výrobou osív obilnín a strukovín. V ponuke na predaj sú osivá obilnín –  pšenica ozimná, jarná, pšenica tvrdá, jačmeň ozimný, jarný, raž ozimná, tritikále ozimné, ovos siaty a osivá strukovín – hrach siaty, peluška, cícer baraní, sója fazuľová, fazuľa kríčková.

V rámci živočíšnej výroby sa družstvo orientuje na produkciu kravského mlieka. V súčasnosti chovajú 400 dojníc Holsteinského strakatého plemena, ktoré sú kŕmené zmesou silážnej kukurice, lucerkovej senáže a mixu šrotov dopestovaných na okolitých poliach. Od jari do jesene majú prístup na pastvu, čo spestruje stravu a zároveň zvyšuje kvalitu mlieka. Na Váš stôl sa tak dostáva kus prírody Gemer-Malohontu. Mlieko, ktoré je vhodné na okamžitú konzumáciu, ale aj na domáce spracovanie, sa vyznačuje tukovosťou cca 3,6 % a obsahom bielkovín cca 3,3 %.

Ako by ste nám v skratke opísali Vašu spoločnosť?

Sídlime v obci Bottovo vzdialenej 14 km od Rimavskej Soboty. Pôsobíme na ornej pôde o výmere
2 700 hektárov a zamestnávame zhruba 65 zamestnancov, počas sezóny aj viac. V roku 2018 sme vyprodukovali zhruba 4 milióny litrov mlieka a ročne predáme zhruba 5 500 ton osív.

Kam siaha Vaša história?

Družstvo vzniklo v roku 1992, kedy môj otec prišiel s myšlienkou začať s poľnohospodárskou výrobou. S obcou Bottovo je spojená dlhoročná tradícia v poľnohospodárstve, preto bolo pre nás atraktívne pokračovať v nej. Najprv sme sa venovali výrobe osív, postupne sme ponuku a výrobu rozšírili. So živočíšnou výrobou sme začali v rokoch 2000 – 2001, postavili sme nové budovy určené na chov a následne sme rozširovali druhy dojníc. Začiatky boli náročné, bolo potrebné si prejsť mnohými neľahkými prekážkami, ale časom sa nám vďaka poctivej práci podarilo vybudovať úspešnú spoločnosť. Ľudia si zvykli na naše produkty a dnes už ku nám pravidelne chodievajú stáli zákazníci.

Akým spôsobom distribuujete produkty?

Mlieko distribuujeme predajom z dvora, prostredníctvom automatu, kde si môže ktokoľvek mlieko načapovať. Taktiež predávame mlieko cez  Michalovskú mliekáreň, ktorá od nás mlieko odoberá denne. Osivá distribuujeme tiež osobne z dvora, kde od nás najčastejšie odoberajú menší farmári alebo na objednávku prostredníctvom vlastnej kamiónovej dopravy, ktorú zabezpečujeme po celom Slovensku.

V čom vidíte výnimočnosť Vašich produktov?

Osivá sú dopestované u nás v regióne Gemer-Malohont. Na Slovensku pôsobí množstvo distribučných spoločností, ktoré distribuujú osivá zo zahraničia. Naše osivo je prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam, vďaka čomu sú naši zákazníci spokojní s jeho kvalitou. Navyše záruka kvality je zabezpečená aj vďaka pravidelným štátnym kontrolám kvality. Rovnako pravidelne je kontrolované aj naše mlieko, čím garantujeme jeho kvalitu, nakoľko tieto kontroly sú povinné a doteraz sme nemali žiadne problémy. Pri mlieku spomeniem jeho vyššiu kvalitu práve vďaka naším kŕmnym zmesiam, ktoré my vyrábame. Dojnice zásadne príliš nevykrmujeme, ani nepoužívame prostriedky na zvýšenie dojivosti či iné podporné látky. Zakladáme si na tradičných kŕmnych technológiách. Dávame si mimoriadne záležať na vyváženej strave, ktorú konzultujeme s odborníkmi.

Nájdeme vo vašom sortimente aj niečo špecifické?

Ponúkame aj špeciálne trávne osivá, ktoré sú určené pre trávne porasty. Parkové alebo športové porasty, ktoré sú určené pre väčšiu záťaž. Medzi nimi sa nachádza široká škála druhov porastov. V podstate sme schopní namiešať akýkoľvek druh osiva podľa želania zákazníka, pričom sa zohľadňuje napríklad aj to, či je určené do horských alebo nížinných podmienok, nakoľko každá tráva je určená pre inú nadmorskú výšku. Dokážeme poradiť pri zakladaní porastov, pri sejbe alebo pri starostlivosti o rastliny.

Aké máte vízie do budúcna?

Chceme pokračovať v našej doterajšej činnosti a naďalej dodržiavať poctivú technológiu vykrmovania, ktorá je založená na čisto ekologických krmivách. V živočíšnej výrobe by sme chceli navýšiť množstvo dojníc, avšak aj to je komplikovaný proces. Radi by sme dodržali náš kódex, ktorý je založený na tradičných hodnotách. Podstatné je neznehodnocovať pôdu umelými hnojivami a každý krok dodržať poctivo ekologicky. Je to beh na dlhé trate.

 

Kontakt na výrobcu:

Roľnícka spoločnosť, a. s.
Bottovo 154
980 41 Bottovo
+421 47 566 6238
kontakt@rsbottovo.sk
www.rsbottovo.sk

Predajné miesto:
Roľnícka spoločnosť, a. s., 980 41 Bottovo 154 – mliečny automat (pred vstupom na družstvo) a osivá priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Tkanie je čerešničkou na torte, príprava naň si vyžaduje oveľa viac

Ľubomíra Žilková – Tkané ľanové výrobky

Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou sa tkaniu priučila od svojej mamy, čím nadviazala na starú rodinnú tradíciu. Jedinečnosť svojich výrobkov vidí hlavne v ručnej tradičnej výrobe, v ľanovom materiáli, ktorý si sama pestuje aj spracováva, a v zachovávaní pôvodných tradičných ľudových vzorov spojených s modernejším dizajnom.

Medzi jej tkané ľanové výrobky patria handričkové pokrovce, ľanové prestierania a ľanové textilné doplnky. Pri ich výrobe používa ručne spracovaný ľanový materiál dopestovaný v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Kotoška, ktorý im vtláča punc originality a výnimočnosti. Ľan tvorí osnovu handričkových pokrovcov, do ktorej sa zatkáva textília nastrihaná na pásiky. V prípade ľanových prestieraní tvorí osnovu bavlna, do ktorej sa pri technike ažúrka zatkáva ľan a pri technike preberania ľan aj farebná bavlna. Rovnako je to aj v prípade ľanových textilných doplnkov ako sú taštičky, vankúšiky či utierky.

Ako a kedy ste sa ku tkaniu dostali?

Tkanie je u nás rodinná tradícia. Venovala sa mu stará mama, pár rokov dozadu aj mama, takže som sa s týmto remeslom stretávala odmalička. Postupne mi odovzdávala svoje skúsenosti, aby remeslo nezaniklo a dnes sa dá povedať, že som ho zdedila. Tkaniu sa intenzívne venujem od roku 2000. Najprv som používala rôzne materiály ako konope, ľan či bavlna. Medzitým som zistila, že najviac atraktívny je pre mňa ľan, preto som pri ňom ostala a začala sa naň zameriavať. Dospelo to až k tomu, že v súčasnosti v mojich výrobkoch bežne nájdete mnou ručne vypestovaný ľan.

Akým spôsobom je tkanie späté s obcou Kokava nad Rimavicou?

Moja mama bývala na vrchoch nad Kokavou a tkala na jednoduchších krosnách ako sa používali napríklad na východe Slovenska. Čo sa týka materiálu, tak u nás sa viacej využívalo konope a ľan. Moje tkanie je tiež špecifické, pretože sa snažím do výrobkov zapracovávať tradičné kokavské vzory, ktoré sa používali aj kedysi. Tkám ich na tradičných krosnách, na ktorých používam tradičný materiál a snažím sa dodržať všetky technologické postupy, ktoré sú typické pre oblasť regiónu Gemer-Malohont.

V čom spočíva princíp tkania?

Zjednodušene by sa dalo povedať, že tkanie je o krížení nití. Človek by to rozhodne mal vidieť, lebo opísať to do detailu je doslova veľmi komplikované. Samotnému tkaniu, ktoré je už len čerešničkou na torte, predchádza niekoľko oveľa komplikovanejších krokov ako je snovanie, navíjanie na krosná či naberanie do nitelníc brda, ktoré môžu niekedy trvať aj 3 dni. Kedysi to fungovalo tak, že by sme na dedine mohli nájsť pre každý z uvedených úkolov inú ženu, napríklad ženy, ktoré iba snovali. Našťastie mňa mama naučila všetky kroky, takže si ich dokážem robiť sama.

Ako je to s pestovaním ľanu?

Ľudia sa ma zvykli veľmi často pýtať na ľan, preto som si postupne musela všetky informácie o ňom naštudovať, aby som im vedela odpovedať. Zo začiatku som si o pestovaní ľanu iba čítala, napokon som si to aj odskúšala. Aj napriek tomu, že mi mama stále hovorievala, aká je to náročná práca, stále som pociťovala potrebu vyskúšať si, ako z malého semienka, ktoré vložíme do zeme, vznikne látka či oblečenie. Ľan sa seje v podstate rovnakým spôsobom ako obilie. Po vzídení sa musí plieť, nech je políčko bez buriny, pretože tá znehodnocuje ľanové stebielka. Následne ľan kvitne nádhernou svetlomodrou farbou a po odkvitnutí sa kvietky zmenia na akési guličky, ktoré sa dozrievaním sfarbia do zlatožlta. Ľan sa napokon vytrháva, nežne sa. V dnešnej dobe je už priam nemysliteľné, aby človek dokázal týmto spôsobom vypestovať dostatok ľanu na všetky potrebné výrobky z neho, ktoré denne využíva. Ja mám zásoby od mamy aj od starkej. Aj tak ako základ nezvyknem používať čistý ľan, pretože je to vzácny a veľmi prácne získaný materiál.

Zúčastňujete sa aj nejakých podujatí?

Väčšinou sú to najrôznejšie festivaly, na ktoré chodievam s ukážkami remesla, ktorému sa venujem. Je to skôr o prezentovaní tkania formou akéhosi zážitkového vzdelávania, nakoľko ľudia majú možnosť nielen vidieť, ale aj vyskúšať si to. Je to aj z toho dôvodu, že nedokážem vyrobiť toľko výrobkov, aby som ich mohla tak často predávať. Zvyknem sa prezentovať aj mimo podujatí, napríklad som mala výstavu s názvom Od ľanu po plátno, kde som názorne predstavovala kompletnú postupnosť od sadenia ľanu až po utkaný produkt. Ostávam  pri tradičných technikách, avšak rada ich kombinujem s  modernejším dizajnom.

V čom vidíte čaro tohto remesla?

Moja mama mi vždy hovorievala, že tkáčka je vtedy tkáčkou, keď si dokáže nie len sadnúť za krosná a tkať, ale dokáže si nasnovať, naviť a tkať. Ja si dokážem ľan ešte aj dopestovať, pretože som sa chcela v tom remesle dostať ďalej, aby to aj pre mňa bolo vnútorným obohatením. Získať skúsenosti vyžadovalo roky a množstvo driny, ale pokiaľ sa dnes pozriem na moje výrobky, tak sama vidím, že to stálo za to. Remeselníci sú v prvom rade ľudia, u ktorých spočíva skutočná hodnota niekde inde. Je to ľudskosť, ktorú vkladajú do ručnej práce. Zároveň je to aj relax. Nie je to o peniazoch. Tým, že môžem niekoho potešiť, to je najväčšie zadosťučinenie a pohladenie duše.

 

Kontakt na výrobcu:

Ľubomíra Žilková
Dobšinského 11/40
985 05 Kokava nad Rimavicou
+421 905 576 065
lubomira.zilkova@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo na objednávku.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Včelárenie je nikdy nekončiace vzdelávanie

Martin Böhmer – Med

med 6Martin Böhmer je treťou generáciou včelárskej rodiny. Od roku 2003 sa spolu s manželkou stará o včelstvá v podhorskej oblasti Muránskej doliny. V rokoch  2010 – 2011 absolvoval včelársku školu v Banskej  Bystrici, kde získal výučný list v odbore včelár. Je aktívnym členom Slovenského zväzu včelárov, pracuje vo výbore Základnej organizácie – Slovenského zväzu včelárov v Revúcej ako dôverník.

Včelnice Böhmerovcov sú umiestnené od obce Muránska Dlhá Lúka až po Magnezitovce. Pestré zloženie flóry v zmiešaných lesoch a na lúkach okolo rieky Muráň zaručuje bohatú chuť medu. Vďaka množstvu kvetov, ktoré kvitnú a medujú súčasne, v nej každý rok prevláda niečo iné. Preto med rozdeľujú na jarný, po agáte, po lipe a augustový.

Odkiaľ pochádza Váš med?

Niekoľko našich včelníc je situovaných pozdĺž Muránskej doliny, od Muránskej Dlhej Lúky, cez Revúcu až po Magnezitovce. V tomto priestore v podstate získavame všetky včelie produkty. Spolu s manželkou chováme v súčasnosti približne 120 rodín a do budúcna ich plánujeme rozširovať. Radi by sme sa tomu venovali naplno.

Čím je táto oblasť regiónu Gemer-Malohont výnimočná?

Okolo našej včelnice sa pasú ovečky, okolo sú lúky a zmiešané lesy, ale nájdeme tu aj množstvo agátu. Náš med je výnimočný práve pestrosťou prírodného prostredia, v ktorom vzniká. Za jednodruhový med sa považuje ten, v ktorom je viac ako 50 % nektáru z jedného druhu kvetu. U nás rastie aj mnoho malín, preto je napríklad náš agátový med zmiešaný s malinou, ktorá mu dodáva ešte lepšiu chuť. Naše medy takmer nikdy nie sú jednodruhové, ale sú zmiešané, ich chuť je však o to bohatšia.

Ako ste sa dostali ku včeláreniu?

Pochádzam zo včelárskej rodiny, som treťou generáciou. Chovu včiel sa venoval už môj starý otec, ktorý bol baníkom, neskôr aj môj otec. Odmalička som pomáhal pri včelách, pričom mojou prácou bolo viac-menej len točiť medometom pri vytáčaní medu. Keď v roku 2003 dosť náhle umrel môj otec, musel som zodpovednosť za včely prevziať ja. V tej dobe mi otec zanechal 62 rodín, takže bolo to už stredne veľké zabehnuté včelárstvo a bola by škoda predať ho.

Aké boli Vaše začiatky?

Bolo to náročné, nakoľko som nemal väčšie skúsenosti s prácou okolo včiel. Mal som nejaké teoretické znalosti, pretože otec odoberal rôznu literatúru, ktorú som si rokmi naštudoval. Našťastie ma podporila aj manželka, ktorá tiež pochádza zo včelárskej rodiny, takže aj ona má k tomuto remeslu blízko. Zo začiatku to bolo skôr hľadanie a skúšanie, postupne sme začali aj inovovať mnohé techniky, ktoré môj otec nepoužíval. V rokoch 2010 – 2011 sme absolvovali s manželkou včelársku školu v Banskej Bystrici, kde sme získali výučné listy.

Venujete sa včeláreniu na plný úväzok?

Včelárenie je nikdy nekončiace vzdelávanie. Je potrebné čítať a sledovať mnohé nové technológie. Najskôr som sa včelárením zaoberal popri inom zamestnaní, no zhruba pred dvomi rokmi som odišiel, aby som sa mu mohol venovať naplno.

Aké máte plány do budúcna?

V budúcnosti by sme určite chceli vybudovať väčšie priestory, pretože naše včelstvo stále rozširujeme. To si bude vyžadovať väčšiu investíciu. Naše včielky sú zatiaľ na stálych stanovištiach, no v budúcnosti by sme určite chceli začať aj kočovať. Rád by som zašiel viacej do hôr, to znamená buď niekde v okolí Hrádku, kde je aragonitová jaskyňa, tam je množstvo malín. Premýšľam aj nad okolím Tornale, pretože tam je čistý agát. Na Muránskej planine ma zaujíma oblasť, kde rastie množstvo líp. Známi mi hovoria, že by som mal chodiť viacej prednášať, pretože rád hovorím o včelárení, takže premýšľam nad včelárskym krúžkom, ktorý by som viedol na nejakej základnej škole.

Čo by ste odporučili začínajúcim včelárom?

Keď som začínal ja, prišiel som do styku s množstvom skúsených včelárov, ktorí chodievali kočovať. Dnes už majú 80 a viac rokov a pomaly končia so včelárením, takže je dobré, keď sa o včelárenie začínajú zaujímať aj mladí. Mnohí si však najskôr zaobstarajú včelstvá a až potom sa začínajú radiť a zbierať poznatky z rôznych internetových fór, čo môže byť niekedy problematické. Pri čítaní niektorých odpovedí mám pocit, že začiatočníci radia začiatočníkom, preto moja rada znie, aby najprv čerpali informácie z odbornej literatúry. Spomínam si, že počas prvých rokov včelárenia boli práve tieto knihy mojimi najkrajšími darčekmi, prečítal som ich desiatky. Potom je ešte dôležité nájsť vo svojom okolí skúseného včelára, ktorý je ochotný odovzdať svoje skúsenosti priamo z praxe. Treba ale myslieť aj na to, že 100 včelárov má 100 spôsobov včelárenia, takže je nutné si nájsť svoju vlastnú cestu.

V čom nachádzate čaro včelárenia ?

Odmalička som vyrastal v prírode, vždy ma to tam ťahalo. Svoj voľný čas som trávil niekedy aj ako rybár alebo v lese ako hubár. Aj kvôli tomu mi včelárenie sadlo. Keď už s tým človek začne, tak v tom postupne nachádza aj rôzne iné výhody. Napríklad moja žena tvrdí, že propolisová vôňa je najkrajšia voňavka na svete, ja zase tvrdím, že zvuk včiel na včelnici počas znášky, kedy nad vami lietajú milióny včiel, je najkrajším zvukom. To sú benefity, ktorých sa neviem vzdať.

 

Kontakt na výrobcu:

Martin Böhmer
Šafárikova 339/21
050 01 Revúca
+421 905 271 366
bohmer.milka@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo

Med-Medovina-Víno
V. Clementisa 1124, V-9
050 01 Revúca
+421 907 854 009
damrely@gmail.com

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Muránske buchty tak, ako si ich pamätáte

Roman Goldschmidt – Obec Muráň – Muránske buchty

muran12Počiatky Muránskych buchiet siahajú do 60-tych rokov minulého storočia. Recept starých mám sa v obci Muráň dedil po desaťročia z generácie na generáciu. Viackrát prekladané kysnuté cesto v sebe ukrýva bohatú sladkú náplň. Po upečení je povrch posypaný práškovým cukrom. V ponuke sú lekvárové, tvarohové, makové, orechové, jablkové, čučoriedkové a nugátové.

Obec Muráň pokračuje od roku 2017 v tradícií pečenia Muránskych buchiet v novootvorenej prevádzke v centre obce. Prevažná časť ich výroby spočíva v ručnej práci a skladajú sa zo slovenských surovín. Okrem toho, že si pochvaľujú domáci, o výbornej chuti buchiet svedčí aj to, že ich neustále vyhľadáva viac a viac turistov.

Kam siaha história pečenia Muránskych buchiet?

Keď sa Muránske buchty začali piecť, bol som ešte dieťa. Je to minimálne 50 rokov dozadu. Spomínam si, že v Muráni bol na námestí mliečny bufet a tam sa tieto buchty predávali. Keď som kontaktoval ženy, ktoré ich tam kedysi piekli, dozvedel som sa, že buchty sa začali piecť koncom 60-tych rokov minulého storočia. S receptom prišla miestna gazdiná. Postupom času sa tieto buchty dostali do povedomia a ujali sa natoľko, že tu kvôli nim zastavovalo stále viac a viac okoloidúcich. Buchty sa vtedy predávali v priestoroch dnes bývalých reštaurácií a jedální. Keď sa  ráno upiekli, už zhruba okolo desiatej boli všetky vypredané. Po určitom čase sa s ich pečením prestalo.

Ako ste dosiahli to, že sa buchty opäť pečú?

Ako obec sme už dlhšie uvažovali nad obnovou ich pečenia. Tieto pohnútky prichádzali z viacerých strán, pretože sa tu kvôli nim zastavovalo množstvo turistov. Postupne sme začali hľadať vhodné priestory, v ktorých by sme ich mohli piecť až sme došli k tomu, že sme si zobrali úver a kúpili sme zaujímavý objekt na námestí v Muráni. Okrem kúpy nehnuteľnosti sme museli vykonať aj množstvo dispozičných zmien, zaučiť ženy do ich výroby a koncom roka 2017 sme už buchty piekli. Začínali sme s dvomi pekárkami, najskôr sme piekli zhruba 200 – 300 kusov denne od pondelka do piatka, ale postupne sme začali piecť už aj v sobotu a naša vízia do budúcna je v čase sezóny piecť počas celého týždňa. V súčasnosti sa už pečú buchty na dve zmeny a denne vyrobíme okolo 1 500 buchiet.

Boli začiatky ťažké?

Napriek tomu, že sme poznali receptúru, bolo potrebné zvyknúť si na nové technológie, ktoré sa kedysi nepoužívali. Stalo sa nám napríklad, že sme kúpili rúru, ktorá buchty vysušovala a nesprávne piekla. Museli sme nájsť spôsob, aby bol výsledný produkt presne taký, ako v minulosti. Našim cieľom bolo získať čo najkvalitnejší produkt, pretože buchty si niesli so sebou už dobré meno a ľudia si na nich pamätali. Skúšali sme teda rôzne technológie dovtedy, kým buchty neboli dokonalé. Spočiatku sa našli aj takí zákazníci, ktorým nevyhovoval veľký obsah plnky, no my si zakladáme na tom, aby jej bolo dosť.

Z čoho pozostáva recept na Muránske buchty?

Základom receptu je dobré kysnuté cesto, ktoré sa následne prekladá. Trvalo nám dlhšie, kým sme prišli na správnu technológiu spracovania cesta. Ľudia, ktorí si pôvodné buchty pamätali, nám zo začiatku pripomienkovali rozdielnu chuť oproti minulosti. Aj vďaka ich spätnej väzbe sme pri každom kroku hľadali správnu cestu, pretože aj ten najmenší detail dokázal ovplyvniť ich výslednú chuť či konzistenciu.

Plánujete túto receptúru aj obmieňať?

Muránske buchty boli pôvodne iba sladké, bol tam lekvár, tvaroh alebo mak. Snažíme sa to dodržiavať, hoci sme už uvažovali aj nad slanými. Momentálne máme sedem druhov príchutí – lekvárové, čučoriedkové, makové, tvarohové, nugátové, jablkové a orechové. Možností je v súčasnosti viacej, pretože na trhu možno nájsť rôzne druhy lekvárov, takže určite budú postupne príchute pribúdať.

Čo plánujete do budúcna?

Koncom minulého roku sme začali piecť aj škvarkové pagáče. Je to tiež príjemné oživenie, pretože ľudia si môžu zakúpiť aj niečo slané. V poslednom roku sme pracovali na zriadení kaviarne. Našou víziou je, aby si ľudia počas roka mohli vychutnať Muránske buchty popri dobrej káve či čaji. Rovnako uvažujeme aj nad rozšírením ponuky o zmrzlinu či požičovňu bicyklov. Radi by sme čo najviac oživili cestovný ruch, pretože sa nachádzame v lokalite, ktorá je pre turistov atraktívna. Hľadáme stále možnosti, ako sem ľudí prilákať a následne sa tu o nich aj príjemne postarať. Uvažovali sme taktiež aj nad vyhliadkovou vežou v Muráni. Snažíme sa stále niečím turistov prekvapiť, pretože sme od nich závislí.

 

Kontakt na výrobcu:

Obec Muráň
049 01 Muráň 329
+421 58 488 1029
obec@muran.sk
www.muran.sk

Predajné miesto:

Muránske buchty
049 01 Muráň 321
+421 905 401 338
obec@muran.sk

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Ľudovú kultúru zachováva krojovanými bábikami

Gabriela Medveďová – Textilné výrobky s tradičnou výšivkou

Textilné výrobky s tradičnou výšivkou - Gabriela MedveďováUčarovali jej tradičné motívy, vďaka ktorým sa prostredníctvom krojovaných bábik, ľudových odevov a darčekových predmetov s typickou farebnosťou a ornamentom, snaží o zachovávanie ľudovej kultúry. Gabriela Medveďová z Hrachova tvorí doma vo svojej dielničke a ponúka výrobky na zákazku, podľa predstáv a požiadaviek zákazníka.

Miniatúry ľudových krojov na bábikách sú zdobené ručnou výšivkou technikou krížika, stonkovým a retiazkovým stehom pochádzajúcim z Klenovca, Kokavy nad Rimavicou a okolia. Ľudový odev má rovnako ručnú výšivku krížikom, stonkovým a retiazkovým stehom, ale v tvare kvetu rôznej farebnosti typickej pre región Gemer-Malohont. Darčekové predmety z textilu ako vrecúška s levanduľou a kapsičky sú ušité z ľanového materiálu a na prednej strane majú typickú regionálnu výšivku.

Ako ste s Vaším remeslom začínali a aké boli začiatky?

Zo začiatku to bolo trochu náročné, ale vsadila som na prvú intuíciu. Venovala som tomu viacej pozornosti tým, že som chodievala na rôzne podujatia a stretávala som sa s ľuďmi, ktorí pôsobili v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Niekedy som chodievala do knižnice a pátrala som v odbornej literatúre, aby som napokon kroj v skutočnej veľkosti dokázala zhmotniť do miniatúry. Množstvo vecí som konzultovala aj s odborníkmi v danej oblasti, pretože zachytiť všetky detaily v miniatúre nie je také jednoduché, ako vyzerá.

Akým druhom výšiviek sa venujete? Sú nejakým spôsobom špecifické?

Venujem sa výšivkám z oblasti Gemer-Malohontu. Náš kroj je výnimočný svojou jednoduchosťou. Nie je príliš zdobený a práve v tej jednoduchosti sa nachádza krása. Používajú sa biele, červené, modré, poprípade čierne nitky. Tie sa striedajú a vytvárajú vzor. Kokavská výšivka je už komplikovanejšia, pretože ľudia v tejto oblasti využívali jedno obdobie červenú a neskôr farebnejšiu. Naša oblasť bola chudobnejšia, čiže ľudia, ktorí si chceli vyzdobiť kroj, museli viacej cestovať, aby si mohli doviesť výšivky z iných miest.
Na podujatiach sa stretávam so záujmom ľudí o miniatúry krojov aj z iných regiónov. Nebránim sa tomu, ale je to náročné na pátranie po poznatkoch a informáciách, pretože na každom území sa používala iná výšivka. Naštudovanie nového kroja je individuálne, záleží na spôsobe výšivky či na použitých materiáloch.

Akým spôsobom postupujete pri práci?

Pri výrobe miniatúr krojov začínam tým, že si preštudujem kroj v skutočnej veľkosti a hlavné vzory prenášam do menších rozmerov. Pomáham si aj odbornou literatúrou, v ktorej nachádzam farebnosť a genialitu, akou to ľudia v minulosti vedeli vytvoriť aj bez mechanizácie. Keď pozošívam prvotný model a som s ním spokojná, pokračujem rozmnožovaním ďalších krojov. Pri finálnej úprave však každú miniatúru kroja upravujem, aby vizuálny dojem bol čo najautentickejší.

Ako dlho trvá výroba jedného kroja?

Ako pri veľkých, tak aj pri malých krojoch záleží od formy šitia, záleží od náročnosti a od oblasti, z ktorej kroj pochádza. Niekedy to môže trvať dni, inokedy týždne či mesiace, ale výsledok napokon vždy stojí za to.

V čom sa ukrýva čaro vášho remesla?

Pre mňa osobne čaro mojej tvorby spočíva práve v tom zhmotnení kroja do miniatúry, keď ho môžem odovzdať novým majiteľom a vidím ich šťastné tváre. Je to skvelý pocit na nezaplatenie. Aj takýmto spôsobom sa šíri a zachováva tradícia. Krásne momenty prežívam aj na jarmokoch, keď stretávam ľudí, ktorí sa zastavujú pri mojich bábikách. Nie sú to len deti, ale aj starší, hlavne staré mamy zvyknú pookriať, keď si spomenú na svoje detstvo.
Nás bábikárok nie je veľa, je to ojedinelé remeslo, pretože je to náročný koníček. Prvotne to človeku pohltí čas a financie, potrebné na výrobu a neskôr aj na prezentáciu, aby sa naše výrobky dostali k zákazníkovi. Keď sa to podarí, tak je to skutočne výnimočná chvíľa, pretože na jednej strane sa zbavujem akoby svojho „dieťaťa“, na druhej strane som viacej motivovaná tvoriť ďalej.

Čo pre vás znamená toto remeslo?

Vzťah ku bábikám ma napĺňa, venujem sa tomu vždy vo voľnom čase, takže pri tom relaxujem. Sadnem si za stroj, zoberiem si pomôcky, materiál a začnem vyšívať. Vždy premýšľam nad tým, čo nové by som mohla vytvoriť, aby som opäť nejako prekvapila ľudí.

Odovzdávate Vaše remeslo aj ďalej?

V súčasnosti tvorím v mojej domácnosti. V kuchynke som si vytvorila svoje miniatúrne pracovisko. Verím, že neskôr nájdem niekoho, komu by som odovzdala svoje skúsenosti. Zúčastňujem sa aj rôznych vzdelávacích programov na školách. Prinesiem si svoje pomôcky a prezentujem deťom svoje remeslo. Tam vidieť tú iskru v očiach detí, keď zistia, že im to ide. Možno práve to sú tie momenty, kedy sa toho človek chytí a už to nikdy nepustí z ruky. Je to práve o rozosievaní malých zrniek, aby sa na to nezabudlo a aby sa našli ďalší pokračovatelia.

 

Kontakt na výrobcu:

Gabriela Medveďová
Mieru 138
980 52 Hrachovo
+421 905 512 887
gabriela.medvedova2014@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Každý horár by mal aj včeláriť

Viktor Vlčko – Včelie produkty

vlcko04Med sa vďaka svojim blahodarným účinkom zaraďuje medzi bohatstvo prírodnej medicíny, ktoré napomáha udržať zdravé telo i ducha počas celého roka. Viktor Vlčko je štvrtou generáciou včelárskej rodiny. Jeho stále stanovištia sa nachádzajú v podhorskej oblasti Kokavy nad Rimavicou. Venuje sa však najmä sezónnemu kočovaniu a premiestňovaniu včelstiev po regióne Gemer-Malohont, vďaka čomu sú jeho včelie produkty rôznorodé. Špecializuje sa na jarný kvetový, repkový pastovaný, agátový, malinový, pohánkový, lesný kvetový i medovicový med. Okrem toho má v ponuke aj včelí peľ a propolisovú tinktúru.

Ako ste sa dostali ku včeláreniu?

Včely som zdedil po starom otcovi. Som v podstate štvrtou generáciou v našej rodine, ktorá sa venuje včeláreniu. Pomáha mi aj manželka, ale keďže máme ročnú dcéru, momentálne včelárim sám. Mám 20 rodín, je to také moje hobby popri zamestnaní.

Aké boli vaše začiatky?

Od malička som trávil čas so včelami. Vždy som mal na zodpovednosti minimálne jednu rodinu, o ktorú som sa pod dozorom staral. Keď som bol väčší, pomáhal som pri vytáčaní medu. Napokon som začal včeláriť samostatne. Nemôžem povedať, že by začiatky boli náročné, pretože to bola moja záľuba. Ak človek robí niečo z lásky, tak aj tá najnáročnejšie fyzická práca sa mu zdá byť zaujímavá.

Spomínate si aj na prvé neúspechy?

Samozrejme, ale to patrí k tomu. Vtedy sa včelár začína učiť na vlastných chybách. Tým, že som so včelami v podstate vyrastal, tak si na tie úplne prvé chvíle nespomínam. Bol som ešte veľmi malý, keď som sa  prvý krát ocitol pri včelách. Začal som sa im venovať ako dieťa od tých jednoduchších činností až po tie zložitejšie. Pri každej činnosti sa vyskytnú aj chybné kroky, ale vďaka tomu, že som bol v prítomnosti skúsených včelárov, bolo to jednoduchšie. Postupne som chyby odstraňoval.

Čo by ste odporučili začínajúcim včelárom?

Trpezlivosť a hlavne sa nebáť prvých neúspechov, ktoré prídu. Dôležité je poučiť sa z nich, svet sa nezrúti, je to súčasť prírody a treba byť trpezlivý. Včelárstvo je veľmi komplikované, je potrebné včely pozorovať a skúmať ich život. So včelárením sú späté mnohé náročné kroky a obdobia, kedy včelár musí používať rozum. Zo začiatku sa môže stať, že neodhadne dobu, kedy med vytáčať, naskytne sa aj chybné zásobovanie včiel či nesprávne zaliečovanie. To sú chyby, ktoré dokážu znásobiť svoje následky a prenášať ich na ďalší rok. Ale môže sa stať aj úplný opak, že niekto má v sebe vrodený talent alebo šťastie a hneď v začiatkoch sa mu bude dariť lepšie ako včelárom, ktorí včelária 30 rokov.

Líši sa vaša technológia včelárenia od iných včelárov?

Moja technológia je klasická, snažím sa dodržiavať tradície včelárenia. Na kočovanie používam osobné auto, no väčšina včelárov používa traktor. Je to oveľa praktickejšie. Každý včelár má svoje zásady a postupy. Napríklad môj starý otec používal iný druh úľov, čiže každý včelár si musí nájsť svoj systém, aj ja som si ho našiel a rád by som ho dodržal. Môj systém spočíva v kočovaní. Snažím sa udržať včelárstvo v tomto stave, to znamená udržať rovnaký počet rodín a dodržať  technológiu.

Akým druhom medu sa venujete?

Zameriavam sa na jednodruhový med. Keďže sa situujem aj v Kokave, tak mám občas aj medovicu. Samozrejme, záleží aj od počasia. Na jar vyhľadávam repku, potom sa posuniem za agátom. Keď kvitne malina, vraciam sa s úľmi do okolia Kokavy nad Rimavicou, pretože tam, kde je les, tam nachádzam aj malinu.

Akým spôsobom med distribuujete?

Med predávam z domu, mám svoju vlastnú klientelu, ktorá ma pravidelne navštevuje. Dá sa povedať, že sa už predáva sám, ľudia si na môj med zvykli, obľubujú ho a pravidelne ma kontaktujú.

Čomu sa venujete popri včeláreniu?

Popri včeláreniu sa venujem lesníctvu, číže mám blízko ku prírode. Stará ľudová múdrosť hovorí, že každý horár alebo lesník by mal aj včeláriť. Môj starý otec, tiež aj otec, boli rovnako aj lesníci. Môj starý otec mal už ako 19-ročný včely, ktoré mu prvýkrát doviezli na horáreň.

Akým včelím produktom okrem medu sa ešte venujete?

Zbieram aj peľ a tiež propolis. Zo začiatku nebol o peľ záujem, no teraz je už mimoriadny. Ľudia si na neho zvykli, rovnako aj na propolis. Medovine sa venujem tiež, ale pre vlastnú potrebu. Rozširovať produkty neplánujem, pretože je na to potrebný čas a mnoho trpezlivosti.

 

Kontakt na výrobcu:

Viktor Vlčko
Lúčna 1369/4
985 05 Kokava nad Rimavicou
+421 902 337 303
viktor.vlcko@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Zakladá si na chuti a čerstvosti pečiva

Tatiana Longauerová – Domáce pagáče, osúchy a chlebíky

Oškvarkový a syrový pagáčTatiana Longauerová zahájila prevádzku svojej cukrárenskej výroby v roku 2004 na sídlisku Západ v Rimavskej Sobote. Postupom času začala popri tortách a zákuskoch vymýšľať vlastné receptúry na slané kysnuté pečivá. Domáce výrobky ako od babičky sú pripravované podľa tradičných postupov, za použitia prírodných surovín, bez polotovarov a potravinárskych náhrad. 

Pagáč je tradičný výrobok, ktorý má jemnú striedku a chrumkavú zlatohnedú kôrku. Súčasťou oškvarkového sú mleté oškvarky, ktoré sú v syrovom nahradené syrovou posýpkou. Osúch je slané pečivo, ktoré sa výborne hodí aj k vínu alebo pivu. V ponuke je slaný, syrový, cesnakový a sezamový. Pochutnať si môžete aj na škvarkovom, syrovom a cereálnom chlebíku. Základom všetkých produktov je tradičné kysnuté cesto.

Kam siahajú Vaše začiatky?

V detstve som vypekala, hlavne pre seba a pre známych. Ako roky plynuli, obyčajná záľuba sa zmenila na podnikanie. Začiatky boli síce náročné, ale ľahšie ako v posledných rokoch, kedy boli rozšírené obchodné reťazce. Začínali sme v roku 2004 s cukrárskou výrobou. Výroba slaných produktov sa stala časom doplnkovou, čo pramení z mojej záľuby, pretože rada tvorím niečo nové. Najprv sme mali v našej ponuke hlavne zákusky, torty a  časom už aj slané kysnuté pečivá. Výrobky, na ktoré mi bola udelená regionálna značka vyrábam sama, rovnako ako receptúry, ktoré som si postupne vytvorila. Sme rodinnou firmou, ktorá zamestnáva štyroch ľudí. Na sídlisku západ máme výrobnú prevádzku aj predajňu.

Aké množstvo obvykle vyrobíte počas dňa?

Výroba sa zakladá na objednávkach, preto je ťažko zhodnotiť, koľko denne vyrobíme. Niekedy je požiadavka vyššia, kedy sme schopní okrem zákuskov vyrobiť 500 – 1000 pagáčov počas jedného dňa. Odvíja sa to aj od rôznych príležitostí ako sú firemné akcie, svadby, stužkové slávnosti, kary a podobne, ale aj od sviatkov, pričom najviac objednávok máme pred Vianocami a Veľkou nocou.

Z akých surovín pečiete pagáče, chlebíky či osúchy?

Suroviny na výrobu týchto produktov sú takmer totožné s bežnými kysnutými pečivami, to znamená múka, soľ, vajíčka, kvasnice, škvarky alebo syr. Receptúry som sa priučila ešte v detstve od svojej mamy, no časom som ich obmieňala a dopĺňala až do tejto podoby. Recepty na osúchy a chlebík som si vymyslela už sama.

Na čo si dávate najviac záležať pri tvorbe receptúr?

Nezaoberám sa len samotnou chuťou, ale pre mňa je podstatné aj to, aby chuť a čerstvosť pečiva bola rovnaká aj na druhý deň. Stojí za tým veľa námahy. Slané pečivo ako pagáče, osúchy či chlebíky sú výnimočné aj tým, že ich konzumácia je vhodná ku najrôznejším druhom pokrmov, či už k predjedlám, polievkam alebo hlavným jedlám, ale aj k vínu či pivu alebo len tak.

Robíte všetko ručne alebo používate aj stroje?

Ak robím väčšie množstvo, tak zamiesim strojmi, ale všetko ostatné je už robené ručne, čo sa odzrkadľuje aj na výsledku. Ručné a domáce technológie sú najpoctivejšou zárukou kvalitného produktu. Nielen tak sa tomu hovorí domáca výroba.

Čo Vás pri práci dokáže najviac potešiť?

Najviac dokáže zahriať pri srdci spokojnosť ľudí. Spätné reakcie sú pre nás mimoriadne dôležité, pretože sú nevyčísliteľné. Často nám zvyknú zavolať s tým, ako im výrobky chutili. To je tá najväčšia odmena, ktorú ani peniaze nenahradia. Nie je to len moja profesia, ale aj záľuba.

Aké rady obvykle odovzdávate začiatočníkom?

Ku cestu si každý musí nájsť vzťah a cit. Receptúra je síce dôležitá, no ešte podstatnejšie je správať sa ku cestu citlivo. Napríklad začiatočníkom sa stáva, že cesto je ťažšie a nie je nadýchané. Keď sa cesto rozvaľkáva, tak sa nesmie na neho zbytočne tlačiť, ale musí sa ku nemu pristupovať zľahka. Ak sa vaľkanie nedarí, treba radšej nechať cesto postáť, hovorí sa tomu, že cesto „povolí“. Potom už vaľkanie ide ľahšie a cesto je nadýchanejšie. Ale množstvo ľudí sa tomu nedokáže venovať kvôli nedostatku trpezlivosti.

Aké sú vaše plány do budúcna?

V súčasnosti stále vymýšľam nové receptúry, ktoré by mohli ľudí zaujať. Mám pripravených zopár noviniek, ktorými by som sa rada prezentovala. Spomeniem napríklad sladké buchty, ktoré pripravujem na tento rok. Okrem toho každý deň premýšľam nad novými receptúrami a postupmi. Najskôr prichádza nápad a potom to opätovne skúšam. Pokiaľ už niečo vytvorím, tak potom to spoločne ochutnávame a hodnotíme.  Vlani sme sa zúčastnili aj niekoľkých podujatí, na ktorých mali naše výrobky obrovský úspech, ľuďom veľmi chutilo, preto v tom plánujeme pokračovať aj tento rok.


Kontakt na výrobcu:

Cukrárenská výroba Tatiana Longauerová
L. Svobodu 5
979 01 Rimavská Sobota
+421 907 648 157
longauerova@rsnet.sk

Predajné miesto:

Cukráreň – Lahôdky
Sedliacka ulica 1185/60
979 01 Rimavská Sobota
+421 907 648 157
longauerova@rsnet.sk

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

V rezbárskej dielni dokáže stráviť hodiny

Július Pravotiak – Drevené lyžice a lyžičky

pravotiak02Július Pravotiak z Hrnčiarskej Vsi sa rezbárstvu venuje už viac ako 25 rokov. Začínal ako samouk. K jeho prvotinám patrilo pár výrobkov pre synov, no postupom času sa remeslu začal venovať intenzívnejšie. Zapáčilo sa mu opracúvať drevo ručne, bez použitia strojov, len pomocou rezbárskych nožov. Pri svojej práci spája vlastnú fantáziu s inšpiráciou, ktorú mu ponúka samotné drevo svojou kresbou a pestrým sfarbením.

Drevené lyžice a lyžičky z jeho dielne sú vhodné ako dekorácia, ale aj na bežné používanie. Sú rôznych veľkostí a tvarov, pričom je každá jedna špecifická a originálna. Vyrezáva ich prevažne z lipového dreva. Okrem jednoduchých lyžíc a lyžičiek u neho nájdete aj kúsky zdobené plastickou či figurálnou rezbou.

Spomínate si, aké boli Vaše začiatky?

Už ako školák som rád modeloval zvieratká a iné predmety z plastelíny. Hlina ma ale nikdy nebavila, zdala sa mi byť špinavá. Postupne som začal inklinovať k drevu, zrejme aj preto, že prastarý otec bol tesár. Páčilo sa mi sfarbenie dreva, zvláštnosť vône a všetky jeho vlastnosti. Zaúčal som sa sám, nemal som žiadneho učiteľa. Inšpirácie som čerpal z literatúry, kde som si vyhľadal rôzne poznatky o pastierskom náradí a postupne som skúšal vyrezávať prvé lyžice. Bolo to náročné aj v tom, že som potreboval špeciálne nože, ktoré boli drahé. Spočiatku nebola ľahká ani samotná práca s drevom, pretože som nemal dostatok skúsenosti a učil som sa aj na vlastných chybách.

Kde tvoríte?

Momentálne pracujem vo svojej maličkej dielni pri dome, v ktorej dokážem stráviť hodiny a hodiny. Odbehnem si urobiť kávu a nakoniec odtiaľ nevyjdem aj niekoľko hodín. Je to ako s každým remeslom, pokiaľ to človeka chytí, tak nedokáže od nového výrobku odísť, pokiaľ ho nedokončí. Mám tu aj svoju záhradu, kde sa nachádza viacero ovocných stromov, takže drevo využívam často aj z nej. Ak už potrebujem použiť lipové, či iné, tak hľadám v lesoch, odkiaľ si menšie kúsky prinesiem.

Aké najrôznejšie výrobky by sme našli u Vás doma?

Venujem sa rôznym druhom výrobkov z dreva od príveskov a kľúčeniek, cez zvieratká, postavy ľudí či vyrezávané obrázky až po lyžice a lyžičky, na ktoré som získal regionálnu značku.

Z akého dreva vyrábate tieto produkty?

Mojimi rukami prešli rôzne druhy dreva, kým som získal poznatky o tom, ktorý druh je na aký predmet vhodný. Napríklad lyžice je vhodné vyrábať z lipy alebo brezy. Už pri kreatívnej fáze ma ovplyvňuje samotná textúra dreva.

Akým spôsobom postupujete pri výrobe?

Nemám predkreslené modely, takže všetky lyžice aj ostatné výrobky sú jedinečné. Pokiaľ mám väčší kus dreva, začínam jeho spracovaním na menšie časti. Potom pokračujem strúhaním do očakávaného tvaru, po ktorom nasleduje práca so šmirgľom, kedy zaobľujem drobné chyby. Na záver upravujem moje výrobky voskom. Všetko je to ručná práca, takže stroje používam len minimálne.

Koľko času strávite nad jednou lyžicou?

Výroba jednoduchej lyžice trvá zhruba pár hodín. Ak je drevo tvrdšie, tak je to samozrejme viacej. Z môjho pohľadu obyčajné drevo, ktoré sa mnohým zdá, že je vhodné hodiť do ohňa, má svoju jedinečnú krásu, zaujímavé línie a to, že z neho dokážem niečo vyrobiť, to je rozprávkové.

Pritrafia sa aj úrazy?

Sú neodmysliteľnou súčasťou práce. Keď je dláto ostré, vtedy ide ako píla a nehrozí nič, no keď sa pritupí, tak prichádzajú aj úrazy. Niektoré dni sú smoliarske, iné sú lepšie.

Čím sú Vaše lyžice výnimočné?

Životnosť jednej lyžice je dlhšia ako jeden človek. Najstaršia, ktorú mám doma, má zhruba 20 rokov. Moje lyžice sa vizuálne odlišujú svojou rúčkou, pretože je iná ako pri iných výrobcoch, no aj tie moje sa od seba vzájomne odlišujú podľa toho, na čo sú určené.

 

Kontakt na výrobcu:

Július Pravotiak
Pondelok 97
980 13 Hrnčiarska Ves
+421 903 890 866
pravotiakjulius@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč