Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT získajú ďalší výrobcovia

Tradičné maslo, smotana, tvaroh, výrobky z ovčieho mlieka, ríbezľové vína, med, čučoriedky, jahody a hydina, ale aj Kyjatické hračky, vyšívané textilné výrobky, keramické obrazy či party rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Rozhodla o tom vo štvrtok 11. júla v Tisovci Certifikačná komisia.

Miestna akčná skupina MALOHONT v spolupráci s ďalšími miestnymi akčnými skupinami pôsobiacimi v regióne Gemer-Malohont – VSP Južný Gemer, MAS Cerovina, Partnerstvo Muránska Planina-Čierny Hron a VSP Stredný Gemer – vyhlásila 22.05.2019 piatu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie regionálnej značky.

Do termínu uzávierky 24.06.2019 bolo dokopy prijatých 15 žiadostí, z toho 13 žiadostí od nových záujemcov a 2 žiadosti od držiteľov regionálnej značky, pričom kontrolou formálnej správnosti a úplnosti prešlo 13 z nich. Tieto žiadosti boli na základe popisu produktov, podporných dokumentov a vzoriek produktov posúdené Certifikačnou komisiou, ktorá zasadala vo štvrtok 11. júla v Tisovci a rozhodla o pridelení značky 13 žiadateľom. Do zoznamu produktov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT pribudli nasledovné produkty:

  • Kyjatické hračky – Ladislav Hedvigi, Hnúšťa
  • čučoriedky – Marek Blažej, Hnúšťa
  • výkrmová hydina a očistená hydina – Ing. Ádám Gyuricky, Lenartovce
  • med – Oskár Tóth, Riečka
  • čierno ríbezľové vína – PÁDÁR s.r.o., Padarovce
  • parta – Ivana Jackuliaková, Rimavské Zalužany
  • výrobky z ovčieho mlieka – Agrofarma Dianiška s.r.o., Tisovec
  • med – Marek Dianiška, Tisovec
  • jahody – ANTAL s.r.o., Tornaľa
  • tradičné maslo, kyslá smotana, tvaroh hrudkovitý, ghi maslo – Gemermilk rs, s.r.o., Rimavská Sobota
  • ručne vyšívané textilné výrobky – Anna Agócsová, Hajnáčka
  • keramické obrazy a darčekové predmety – Tímea Csanková, Gemerské Dechtáre
  • krém s konopným olejom – Katarína Slaninová – KS PRÍRODNÉ MYDLÁ, Hrnčiarske Zalužany

Certifikáty o udelení značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT budú výrobcom odovzdané v priebehu júla.

„Novinkou, ktorá sa veľmi osvedčila, bola osobná prezentácia žiadateľov pred členmi Certifikačnej komisie, ktorí mali možnosť dozvedieť sa ďalšie doplňujúce informácie o žiadateľoch, ako aj o produktoch, s ktorými sa uchádzali o udelenie značky,“ priblížila Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT. Zároveň vyzdvihla rozbiehajúcu sa spoluprácu s miestnymi akčnými skupinami v regióne Gemer-Malohont, čo sa odrazilo nielen v celkovom počte a rôznorodosti predložených žiadostí, ale aj v rozšírení značky do ostatných častí regiónu. „Naše kapacity nepostačujú na to, aby sme oslovili výrobcov alebo boli prítomní vo všetkých častiach regiónu, preto vidíme v tejto spolupráci obrovský význam,“ uzavrela.

Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 38 výrokov, resp. skupín výrobkov. Okrem vyššie spomenutých je to aj ovocie, ovocné šťavy a vína, včelie produkty, zelenina, mäso a mäsové výrobky, Muránske buchty, pagáče, mlieko, osivá obilnín a strukovín. Z remeselných výrobkov sú medzi regionálnymi produktami zastúpené tkané ľanové výrobky, textilné výrobky s tradičnou výšivkou, tkané výrobky z ovčej vlny, úle pre včely, keramické výrobky, vyšívané obrazy, prírodné mydlá a šampóny, drevené rezbárske výrobky, drotárske výrobky i spoločenská hra GemerNation.

Ochranná známka, ktorou sú tieto produkty označované, je zárukou toho, že sú vyrobené v regióne Gemer-Malohont a okrem toho spĺňajú aj ďalšie kritériá, ktoré sú posudzované v procese hodnotenia každé 2 roky:

  • pochádzajú od miestneho výrobcu
  • uprednostňuje sa využívanie tradičných postupov alebo miestnych zdrojov
  • obsahujú určitý podiel ručnej práce
  • sú jedinečné vo vzťahu k regiónu

Hlavným cieľom regionálneho značenia je pomôcť miestnym živnostníkom, remeselníkom a malým firmám s propagáciou miestnych výrobkov, a tým podporiť rozvoj regiónu a prispieť k jeho propagácii ako celku.

Ďalšia výzva na predkladanie žiadostí o udelenie regionálnej značky je naplánované na budúci rok, dovtedy je v pláne rozšíriť regionálne značenie aj na ubytovacie a stravovacie služby či zážitky v regióne Gemer-Malohont.

Kontakty na všetkých výrobcov, fotografie, informácie o produktoch a predajné miesta nájdete v časti Katalóg produktov.

 

Ing. Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT

Foto: archív MAS

Čerstvá zelenina priamo od pestovateľa

Ladislav Hosszúréti – Zelenina

Súkromne hospodáriaci roľník Ladislav Hosszúréti začal v roku 2016, po viac ako 10 rokoch pohybovania sa v poľnohospodárstve, podnikať v pestovaní poľných plodín. O rok neskôr sa rozhodol využiť výhodnú polohu Rimavských Janoviec a pokračovať tu v dlhoročnej tradícií pestovania zeleniny. Stará sa o ňu spolu s rodinou a zamestnancami.

Rodinná firma pestuje cibuľu, kapustu, zemiaky, mrkvu, petržlen, karfiol, zeler na otvorenom priestranstve a vo fóliovníkoch papriku, paradajky, žlté melóny a uhorky. Ich zelenina je čerstvá a zdravá.

Odkiaľ pochádzate a čomu sa venujete?

Pochádzam z Rimavských Janoviec a tu aj podnikám. Spolu s manželkou sa zaoberám pestovaním zeleniny a občas nám vypomáha aj syn. V poľnohospodárstve pracujem už viac ako 10 rokov, ale sám som začal podnikať až v roku 2016, pretože sme sa chceli postaviť na vlastné nohy.

Čím je vaša zelenina výnimočná?

V prvom rade je výnimočná lokalita nášho zeleninárstva, pretože zelenina sa na tomto území pestovala už od 50-tych rokov minulého storočia. Nachádzame sa v blízkosti Rimavy, kde je veľmi úrodná a ideálna pôda na pestovanie. Pestovanie prebieha v otvorenom aj krytom priestranstve na pôde, nie na hydropónii (pestovanie rastlín bez pôdy, v živnom roztoku). Pestujeme len takú zeleninu, ktorú máme radi aj my sami. Zelenina má nádhernú živú farbu a výraznú chuť, a to vďaka prirodzeným vlastnostiam pôdy charakteristickej pre pestovanie zeleniny.

Aké boli Vaše začiatky?

Kedysi tu pôsobilo družstvo, ktoré sa venovalo pestovaniu zeleniny, po ktorom ostali staré fóliovníky v katastrofálnom stave. Viac ako 15 rokov sa tu nepestovalo nič, čiže bolo potrebné všetko vyčistiť a obnoviť, čo bolo náročné najmä z finančného hľadiska. Opravili sme konštrukcie fóliovníkov, natreli a natiahli sme na ne fólie, nanovo sme vybudovali elektrické rozvody a kvapkovú závlahu. Vďaka tomu, že sme zeleninu v malých množstvách vždy pestovali aj doma, mali sme základné poznatky, ktoré sme doplnili odbornou literatúrou. Okrem toho nám vo veľkej miere pomohol finančne i odborne môj svokor Ondrej Pálkovács, ktorý takmer 30 rokov pôsobí v poľnohospodárstve. Postupne sme naše zeleninárstvo rozširovali až do dnešnej podoby. Bolo to náročné, ako takmer všade, pretože nebol problém vypestovať, ale predať. Ľudia si však postupom času začínajú zvykať na čerstvú zeleninu vypestovanú v blízkosti ich domova.

Prečo ste sa rozhodli pre kvapkové zavlažovanie?

Technológia kvapkového zavlažovania je výnimočná práve preto, že sa nezalieva celá plocha fóliovníka, ale iba korene rastlín. Priesady sa neokopávajú a sú zakryté čiernou fóliou, pod ktorou je kvapkovač. Zo začiatku bolo náročné zvyknúť si na túto technológiu, ale postupne sme sa zaučili.

Akým spôsobom predávate zeleninu?

Zeleninu predávame priamo v zeleninárstve. Keďže väčšinu času pracujeme, máme pevne stanovené skrátené otváracie hodiny, a to cez týždeň od 13.00 do 17.00 a v sobotu od 9.00 do 12.00 hod. Samozrejme, stále sa rozširujeme, či už ohľadom predaja alebo pestovania. Napríklad pestovanie zemiakov sme rozšírili na 4 hektáre, vo fóliovníkoch pestujeme papriku, paradajky, uhorky, žlté melóny, skorý karfiol aj skorú kapustu na rozlohe 2 000 m2 a stále rozmýšľame nad rozšírením zavlažovania či ďalšej techniky.

Čo považujete za najnáročnejšiu prácu?

Hoci v exteriéri používame na uľahčenie práce rôzne stroje, vo fóliovníkoch sa všetko musí robiť ručne a keďže ide o fyzicky náročnú prácu, nájsť pracovnú silu je komplikované. Je to práca od rána do večera. V lete začíname veľmi skoro, zhruba okolo piatej, pretože v horúčavách je vo fóliovníkoch obrovské teplo a končíme až večer. Všetko sa snažíme predať čerstvo obraté, nakoľko sa tým zvyšuje kvalita zeleniny. 

Čo by ste odporučili začínajúcim pestovateľom?

Dôležité je nájsť odvahu a začať, ale hlavne robiť to od srdca, lebo inak sa to nedá. Je to síce veľmi náročná práca, hlavne tá vo fóliovníku a začiatky si budú vyžadovať aj finančnú investíciu, no časom sa to rozbehne.

 

Kontakt na výrobcu:

Ladislav Hosszúréti
Rimavské Janovce 113
980 01 Rimavské Janovce
+421 905 321 223
szamoca@centrum.sk

Predajné miesto:
Priamo u výrobcu

Rimavské Janovce 420
980 01 Rimavské Janovce
+421 905 321 223
zeleninarstvorj@centrum.sk

  

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Regionálnu značku môžu získať ďalší výrobcovia

Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 22.05.2019 piatu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať najneskôr do 24.06.2019. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont.

Ďalšie informácie, konzultácie a odpovede na otázky vám radi poskytnú:

Kontaktná osoba:

Ďalšie kontaktné osoby:

Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.

Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, súkromne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom alebo prevádzkou v regióne Gemer-Malohont, pričom značka je určená predovšetkým pre prírodné a poľnohospodárske produkty, potraviny a remeselné výrobky, ktoré splnia vopred stanovené kritériá.

Po udelení značky budú výrobcovia povinní označiť svoje produkty začlenením loga do etikety alebo samolepkou, príp. visačkou s logom značky alebo označením predajného miesta.

Regionálna značka, ktorou budú označené miestne produkty, bude spotrebiteľom zaručovať pôvod výrobku v regióne, ako aj využívanie tradičných postupov alebo miestnych, príp. regionálnych zdrojov.

A čo prinesie značenie produktov ich výrobcom?

  • odlíšenie produktov z regiónu Gemer-Malohont od iných výrobkov
  • zviditeľnenie výrobkov pre obyvateľov i návštevníkov regiónu
  • propagáciu výrobkov doma i v zahraničí
  • priestor pre vzájomnú spoluprácu a účasť na rôznych podujatiach a aktivitách, zameraných na podporu predaja miestnych produktov v rámci kraja i celej SR

Miestna akčná skupina MALOHONT ako koordinátor regionálneho značenia v spolupráci s partnermi regionálneho značenia zabezpečí pre certifikovaných výrobcov v rámci piatej výzvy nasledovné formy propagácie:

  • jednotná marketingová stratégia
  • prezentácia v médiách na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni
  • samolepky a visačky na označenie certifikovaných výrobkov (úvodný balík)
  • prezentácia v katalógu výrobkov a služieb v elektronickej verzii na web stránke www.gemer-malohont.sk
  • možnosť zapojiť sa do projektov spolupráce zameraných na podporu miestnych produktov

Partneri regionálneho značenia:

Vďaka spoločenskej hre umožňujú spoznať región hravou formou

AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA – Monika Štesková – Spoločenská hra GemerNation

Hra GemerNation vás zábavným spôsobom prevedie regiónom Gemer-Malohont a priblíži vám jeho bohatú históriu, kultúrne i prírodné dedičstvo. Je vytvorená na princípe objavovania a spoznávania jednotlivých kultúrno-historických pamiatok, hradov, kostolov, prírodných úkazov, národných parkov, jaskýň, ako aj strategických priemyselných odvetví a ďalších zaujímavostí regiónu. Účastníci hry sa zároveň prostredníctvom rôznych vedomostných otázok dozvedia viac o národnostiach, zvykoch a pamätihodnostiach na území regiónu. Hra je patentovaná didaktická pomôcka neformálneho vzdelávania určená pre žiakov základných a stredných škôl, rovnako aj pre centrá voľného času a širokú verejnosť. Vznikla vďaka šikovnému tímu mladých ľudí, ktorý pracoval pod vedením AGENTÚRY PRE ROZVOJ GEMERA.

Kto stojí za týmto projektom?

Ide o skupinu mladých ľudí – nadšencov, ktorí a rozhodli posunúť pohľad na svoj región – miesto, kde žijú a pracujú, do inej dimenzie. Títo ľudia sa buď vrátili zo zahraničia alebo vyštudovali vysoké školy, vrátili sa do svojho regiónu, pracujú v regióne a úprimne veria vo výnimočnosť miesta, ktoré si zvolili ako svoj domov. Na projekte spolupracovali aj odborníci z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Všetci na projekte pracovali dobrovoľne a vo svojom voľnom čase.

Ako ste začínali?

Na začiatku bol nápad netradičným hravým spôsobom priblížiť žiakom základných a stredných škôl, ako aj obyvateľom regiónu a samotným turistom náš región, ktorý má toľko krás a my o nich nevieme… Na začiatku nemal tento projekt žiadnu konkrétnu podobu. Vybavili sme si priestor v Ekorelaxe, kde sme sa vďaka Danke Spišákovej, ktorá nás morálne podporovala, mohli stretávať každú stredu do neskorého večera a tvoriť náš projekt. Dali sme dokopy tím ľudí a nakúpili rôzne spoločenské hry, ktoré sme každý týždeň hrali. Potom sme robili analýzu každej hry, jej plusy a mínusy a vytvorili si približnú stratégiu, ako by mala naša hra vyzerať. Veľmi nám pomohli prednášky odborníkov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Potom sme asi 5 mesiacov každú stredu tvorili obsah hry, kreovali jednotlivé políčka a tvorili herný plán. Mali sme jasnú predstavu, že chceme niečo spraviť  a netušili sme, že sa nám to naozaj podarí. Po vytlačení pilotnej verzie sme hru testovali v ôsmych školách, vďaka čomu sme „vychytali“ niekoľko chýb a zapracovali sme ich do finálnej verzie hry.

Koľko členov tvorí váš tím?

Náš tím tvorilo okolo 10 ľudí. Boli to hlavne ľudia okolo AGENTÚRY PRE ROZVOJ GEMERA. Každý v tíme mal svoju hlavnú rolu a v určitej fáze projektu prevzal líderstvo. Ja, ako tvorkyňa myšlienky GemerNation, som  vymyslela  štruktúru a harmonogram celého projektu a snažila sa projekt  počas nasledujúcich rokov neustále inovovať a zháňať naň financie. Môj kolega Štefan Horváth spolu s (budúcou) manželkou Ivkou Horváthovou (Bútorovou), Jaroslavom Štullerom a Ľubomírom Pliešovským sa priam vyžívali v tvorbe obsahu hry. Tešili sa zo záludných otázok, ktoré vymysleli a dali do hry svoje srdce i rozum. Gabriel Kollár bol naším umeleckým kritikom a vymyslel krásne logo. V neposlednom rade sa v našom tíme nachádzali grafici – Robert Lively, mladý a nadaný chalan, ktorý zhmotnil naše vízie, ako by mala hra vyzerať a potom to prevzal skúsený a rovnako nadaný Kristian Borzy, ktorý našu hru graficky posunul na iný level a dal jej nádych dobrodružného tajomna. Obsahovej tvorby hry sa zúčastnili aj odborníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, a to pani Oľga Bodorová, Angelika Matušková, Ľudmila Pulišová, Eva Ádamová a pán Alexander Botoš. Súčasťou tímu sa stali aj naši blízki priatelia a rodina, ktorí tejto myšlienke začali veriť.

Kde vznikol tento nápad?

Nápad vznikol pod starým dubom na Floride. Všetci obdivovali 200 ročný dub, tzv. Krásny dub (Fairchild Oak). „200 ročný?“ pomyslela som si, veď u nás na Gemeri je 200 rokov vnímané ako nedávna minulosť a zaradíme si to do kolónky – nezaujímavé. V Amerike si svoju minulosť ctia. A ctia si ju tým, že si aj (pre nás) tie najmenšie historické drobnosti neustále pripomínajú a sú nato hrdí. A my? Koho zaujíma, že máme žiarové pohrebisko z neskorej doby kamennej v Kyjaticiach? My berieme naše národné parky, flóru, faunu, zámky, kaštiele, technické pamiatky či ľudové umenie za niečo obyčajné. Nevieme, kto bol Janko Francsi Rimavský či Terézia Vansová. Vieme o našej lokálnej histórii veľmi málo, ale sme schopní obdivovať 200 ročný dub na Floride a z fleku povedať, kedy a kým bola objavená Amerika.

Aká je hlavná myšlienka projektu?

Hlavnou myšlienkou je propagácia regiónu Gemer-Malohont smerom navonok aj dovnútra a zatraktívnenie vyučovacieho procesu regionálnej výchovy v školách u mladých študentov. Rovnako sme chceli touto hrou uľahčiť vyučovanie regionálnej výchovy pre pedagógov a pozdvihnúť záujem o región medzi jeho obyvateľmi poukázaním na bohatú históriu regiónu, jeho prírodné krásy a kultúrne hodnoty tak, aby to nepredstavovalo len ďalšie prednesené fakty, ale aby sa vzbudil záujem o jeho ďalšie poznávanie. Chceli sme pozdvihnúť záujem o región medzi jeho obyvateľmi a ponúknuť atraktívny prvok turistického ruchu, ktorý by bol vhodným doplnením existujúcej ponuky turistických produktov a vytvoriť tak predpoklad pre ďalší rozvoj turizmu v regióne.

Vedeli by ste nám bližšie opísať tento produkt?

Hra GemerNation je patentovaná didaktická pomôcka neformálneho vzdelávania určená pre žiakov základných a stredných škôl. Je však určená aj pre centrá voľného času a širokú verejnosť. Hra v sebe obsahuje ešte dve samostatné hry – kvarteto a vedomostnú súťaž Staň sa palatínom. Zábavným spôsobom vás prevedie regiónom Gemer-Malohont a priblíži vám jeho bohatú históriu, kultúrne a prírodné dedičstvo. Hra je vytvorená na princípe populárnej hry Monopoly, kde hráči “skupujú” a objavujú jednotlivé historické a kultúrne pamiatky, významné hrady v regióne, kostoly, bašty či prírodné úkazy. Zároveň sa prostredníctvom rôznych vedomostných otázok, ktoré sú súčasťou hry, dozvedajú viac o národnostiach, zvykoch a pamätihodnostiach na svojom území.

Spomeniete si na nejaký zaujímavý okamih spojený s vymýšľaním tejto hry?

Celý proces bol jednou veľkou hrou, o ktorej sme napísali báseň, pri ktorej sme sa nesmierne nasmiali. Keď si ju niektorí ľudia čítali, mysleli si, že to napísal nejaký spisovateľ z minulých storočí a to len my sme sa nesmierne bavili a nechali sa vtiahnuť do minulosti aj naším slangom. Tu je naša autorská báseň:

V čase 21. storočia,
kde dokonalosť stretla sa s univerzalizmom,
za sychravého večera
v dolinách Gemera-Malohontu,
zrodila sa myšlienka,
v ktorej zábava snúbila sa s umom.
Tak ako pútnici za dávnych čias chotármi putovali,
vykročte aj Vy na púť spoznávania tohto kraja.
V meštiankach, chalupách i v tavernách,
na padláši či na tráve,
schádzajte sa v hojnom počte.
Tak šarvanci i múdri kmeti,
hrajte sa svorne, smejte sa a špásujte,
lebo život jedného človeka,
je ako huncútska hra odveká.

Aké máte plány do budúcna? 

Naša hra zaznamenala úspech a rozdali sme v regióne viac ako 300 výtlačkov. Radi by sme začali pracovať na druhej edícii. Rovnako radi by sme dali učiteľom školenia spojené s využívaním hry vo vyučovacom procese či zopakovali olympiádu, ktorú sme organizovali medzi školami v regióne v minulých rokoch. V našich plánoch sa počíta aj s komerčným využitím, ale jej primárna funkcia je obohať vyučovací proces o regionálnu výchovu.

Plánujete ďalší produkt podobného charakteru?

Áno, plánujeme hru aplikovať aj na iné regióny, resp. štáty. S rozšírením hry na iné regióny sa počítalo už pri vzniku tohto projektu. Názov GemerNation je flexibilný a prispôsobiteľný aj na iné regióny ako napríklad LiptovNation, OravaNation a podobne. V súčasnosti pripravujeme rozpočet, manuál a podmienky licenčnej zmluvy pre Banskobystrický samosprávny kraj. V teoretickej rovine sme už viedli rokovania s niekoľkými regiónmi na Slovensku, záujem o licenciu prejavili aj naši projektoví partneri zo Škótska a Francúzka, ale aj z Uruguaja.

 

Kontakt na výrobcu:

AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA
Rumunskej armády 195
981 01 Hnúšťa
+421 948 001 079
monika.steskova@rozvojgemera.sk
www.rozvojgemera.sk

Predajné miesto:
AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA
Rumunskej armády 195
981 01 Hnúšťa
+421 948 001 079
gemernation@gmail.com
www.gemernation.sk

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Zdravá zelenina zo záhrady priamo na váš stôl

Stanislav Kišák – Zelenina

Stanislav Kišák z Hrachova je zakladateľom, majiteľom a pracovníkom Záhradníctva Kišák v jednej osobe. Celoživotný koníček sa od roku 2012 stal jeho každodenným zamestnaním. Pestuje zdravú zeleninu, ktorú sa snaží zákazníkom dodávať v čo najčerstvejšom stave. Pochutnať si môžete na rôznych odrodách papriky, ako sú jabĺčková, kápia či feferóny. Ďalej ponúka paradajky, zemiaky, cibuľu, cesnak ozimný, hlávkový šalát, reďkovku červenú, mrkvu a petržlen. Na dosah svojim zákazníkom ho predurčuje výhodná poloha záhradníctva na spojnici miest Rimavská Sobota – Tisovec – Poltár.

Kedy ste sa začali venovať pestovaniu zeleniny?

Najskôr som pestoval len pre seba a rodinu, potom som to rozširoval, až som sa napokon rozhodol v tejto oblasti podnikať. Pestovaniu sa venujem v podstate celý život, profesionálne som začal v roku 2012, odkedy sa tomu venujem spolu s manželkou.

Prečo práve pestovanie zeleniny?

Bol to môj koníček, takže keď som stratil pôvodné zamestnanie, rozhodol som sa podnikať. Myslím, že to bolo správne rozhodnutie, pretože ľudia stále viac a viac dokážu oceniť domácich pestovateľov. Zákazníci nás postupne začali vyhľadávať a v súčasnosti už dokážeme predať všetku zeleninu priamo z dvora. Nemáme žiadne predajne a ani nijaké nezásobujeme, pretože nemusíme. Máme stálych zákazníkov, ktorí už dokážu porovnať aj oceniť kvalitu. Som veľmi rád, že sa ľudia ku nám vracajú. To ma utvrdzuje v tom, že cesta, ktorou sme sa pred pár rokmi vybrali, je správna.

Aké boli Vaše začiatky?

Zo začiatku som mal pocit, že mám už všetky znalosti, ktoré sú ku pestovaniu potrebné. Časom som však zistil, že ešte musím získať množstvo skúseností na to, aby som zeleninu mohol pestovať na rozsiahlejších pozemkoch. Začal som čítať viacej odbornej literatúry a výsledky sa dostavili. Je to skutočne iné, keď si človek pestuje zeleninu len tak pre seba, doma na záhradke, ako keď začne pozemky rozširovať. Napríklad v začiatkoch bol problém už len zohnať samotnú pôdu, potom tiež získať finančnú pomoc. Človek si musí pomôcť sám.

Čomu ste sa venovali pred rokom 2012?

Pred tým sme s rodinou pestovali prevažne rôzne priesady, čo ma mimoriadne bavilo. Je to veľmi zaujímavá práca, pozorovať začiatky, ako sa rodí nový život. Ľudia aj v súčasnosti majú väčší záujem o priesady, pretože každý si radšej vypestuje sám. Avšak z roka na rok sa to postupne vyrovnáva. Priesad predáme  viac ako 50 000.  Hoci to znie ako obrovské číslo, v skutočnosti to nie je až tak veľa.

Pestovaniu akých druhov zeleniny  sa venujete momentálne?

Nájdete u nás mrkvu, petržlen, cibuľu, reďkovku, papriku, paradajky, zeler, šalát. Každý rok sa darí inému druhu zeleniny, ale naša pôda sa rozprestiera v blízkosti Rimavy, takže je celkom úrodná pre všetky druhy Momentálne máme v pláne rozširovať pôdu, pretože máme záujem aj o bylinky a niektoré iné špecifické druhy. Hlavne kvôli tomu, lebo je záujem zo strany zákazníkov.

Na čo kladiete dôraz pri pestovaní zeleniny?

Nepoužívame žiadne chemické prvky, snažíme sa pestovať zeleninu tradičnými metódami. Momentálne máme dve zamestnankyne. Priesady pestujeme v dvoch fóliovníkoch a na 30 ároch v exteriéri. Je to veľmi ťažká práca, pretože nepoužívame stroje, ale všetko je práca motyky a rýľu. Dopestovaná zelenina nie je niekedy až taká veľká ako sme zvyknutí zo supermarketov, ale je zdravšia.

Aké máte plány do budúcna?

Chceli by sme rozšíriť produkciu a modernizovať techniku na menej energeticky náročnú. V súčasnosti dosahujeme nadprodukciu, čiže sme zakúpili sušičku a začíname postupne zeleninu sušiť. Možno jedného dňa budeme vyrábať aj „vegetu“.

Čo by ste odporučili začínajúcim pestovateľom?

Ak by to chcel niekto robiť kvôli zárobku, tak by som mu to určite neodporučil.  Ak to už niekto chce robiť z vášne, tak nech to robí čo najpoctivejšie, aby bola zelenina čo najkvalitnejšia. Samozrejme, má to rôzne úskalia, ale dajú sa prekonať. Tiež je dôležité, aby si každý začal viacej vážiť pôdu a produkty, ktoré z nej pochádzajú a snažiť sa zeleninu pestovať tak, aby nebola iba jedlá, ale zároveň aj zdravá.

 

Kontakt na výrobcu:

SHR Stanislav Kišák
Jánošíkova 59
980 52 Hrachovo
+421 903 825 906
stanislav.kisak@gmail.com

Predajné miesto:
Záhradníctvo Kišák
Železničná 20
980 52 Hrachovo
+421 903 825 906

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

V produkcii osív a mlieka dbajú na ekologické postupy

Roľnícka spoločnosť, a. s. Bottovo – Mgr. Miroslav Juríček – Mlieko, osivá obilnín a strukovín

Roľnícka spoločnosť, a. s., v Bottove vznikla v roku 1992 a pôsobí v oblasti poľnohospodárskej výroby. Okrem klasickej rastlinnej výroby sa zaoberá aj výrobou osív obilnín a strukovín. V ponuke na predaj sú osivá obilnín –  pšenica ozimná, jarná, pšenica tvrdá, jačmeň ozimný, jarný, raž ozimná, tritikále ozimné, ovos siaty a osivá strukovín – hrach siaty, peluška, cícer baraní, sója fazuľová, fazuľa kríčková.

V rámci živočíšnej výroby sa družstvo orientuje na produkciu kravského mlieka. V súčasnosti chovajú 400 dojníc Holsteinského strakatého plemena, ktoré sú kŕmené zmesou silážnej kukurice, lucerkovej senáže a mixu šrotov dopestovaných na okolitých poliach. Od jari do jesene majú prístup na pastvu, čo spestruje stravu a zároveň zvyšuje kvalitu mlieka. Na Váš stôl sa tak dostáva kus prírody Gemer-Malohontu. Mlieko, ktoré je vhodné na okamžitú konzumáciu, ale aj na domáce spracovanie, sa vyznačuje tukovosťou cca 3,6 % a obsahom bielkovín cca 3,3 %.

Ako by ste nám v skratke opísali Vašu spoločnosť?

Sídlime v obci Bottovo vzdialenej 14 km od Rimavskej Soboty. Pôsobíme na ornej pôde o výmere
2 700 hektárov a zamestnávame zhruba 65 zamestnancov, počas sezóny aj viac. V roku 2018 sme vyprodukovali zhruba 4 milióny litrov mlieka a ročne predáme zhruba 5 500 ton osív.

Kam siaha Vaša história?

Družstvo vzniklo v roku 1992, kedy môj otec prišiel s myšlienkou začať s poľnohospodárskou výrobou. S obcou Bottovo je spojená dlhoročná tradícia v poľnohospodárstve, preto bolo pre nás atraktívne pokračovať v nej. Najprv sme sa venovali výrobe osív, postupne sme ponuku a výrobu rozšírili. So živočíšnou výrobou sme začali v rokoch 2000 – 2001, postavili sme nové budovy určené na chov a následne sme rozširovali druhy dojníc. Začiatky boli náročné, bolo potrebné si prejsť mnohými neľahkými prekážkami, ale časom sa nám vďaka poctivej práci podarilo vybudovať úspešnú spoločnosť. Ľudia si zvykli na naše produkty a dnes už ku nám pravidelne chodievajú stáli zákazníci.

Akým spôsobom distribuujete produkty?

Mlieko distribuujeme predajom z dvora, prostredníctvom automatu, kde si môže ktokoľvek mlieko načapovať. Taktiež predávame mlieko cez  Michalovskú mliekáreň, ktorá od nás mlieko odoberá denne. Osivá distribuujeme tiež osobne z dvora, kde od nás najčastejšie odoberajú menší farmári alebo na objednávku prostredníctvom vlastnej kamiónovej dopravy, ktorú zabezpečujeme po celom Slovensku.

V čom vidíte výnimočnosť Vašich produktov?

Osivá sú dopestované u nás v regióne Gemer-Malohont. Na Slovensku pôsobí množstvo distribučných spoločností, ktoré distribuujú osivá zo zahraničia. Naše osivo je prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam, vďaka čomu sú naši zákazníci spokojní s jeho kvalitou. Navyše záruka kvality je zabezpečená aj vďaka pravidelným štátnym kontrolám kvality. Rovnako pravidelne je kontrolované aj naše mlieko, čím garantujeme jeho kvalitu, nakoľko tieto kontroly sú povinné a doteraz sme nemali žiadne problémy. Pri mlieku spomeniem jeho vyššiu kvalitu práve vďaka naším kŕmnym zmesiam, ktoré my vyrábame. Dojnice zásadne príliš nevykrmujeme, ani nepoužívame prostriedky na zvýšenie dojivosti či iné podporné látky. Zakladáme si na tradičných kŕmnych technológiách. Dávame si mimoriadne záležať na vyváženej strave, ktorú konzultujeme s odborníkmi.

Nájdeme vo vašom sortimente aj niečo špecifické?

Ponúkame aj špeciálne trávne osivá, ktoré sú určené pre trávne porasty. Parkové alebo športové porasty, ktoré sú určené pre väčšiu záťaž. Medzi nimi sa nachádza široká škála druhov porastov. V podstate sme schopní namiešať akýkoľvek druh osiva podľa želania zákazníka, pričom sa zohľadňuje napríklad aj to, či je určené do horských alebo nížinných podmienok, nakoľko každá tráva je určená pre inú nadmorskú výšku. Dokážeme poradiť pri zakladaní porastov, pri sejbe alebo pri starostlivosti o rastliny.

Aké máte vízie do budúcna?

Chceme pokračovať v našej doterajšej činnosti a naďalej dodržiavať poctivú technológiu vykrmovania, ktorá je založená na čisto ekologických krmivách. V živočíšnej výrobe by sme chceli navýšiť množstvo dojníc, avšak aj to je komplikovaný proces. Radi by sme dodržali náš kódex, ktorý je založený na tradičných hodnotách. Podstatné je neznehodnocovať pôdu umelými hnojivami a každý krok dodržať poctivo ekologicky. Je to beh na dlhé trate.

 

Kontakt na výrobcu:

Roľnícka spoločnosť, a. s.
Bottovo 154
980 41 Bottovo
+421 47 566 6238
kontakt@rsbottovo.sk
www.rsbottovo.sk

Predajné miesto:
Roľnícka spoločnosť, a. s., 980 41 Bottovo 154 – mliečny automat (pred vstupom na družstvo) a osivá priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Tkanie je čerešničkou na torte, príprava naň si vyžaduje oveľa viac

Ľubomíra Žilková – Tkané ľanové výrobky

Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou sa tkaniu priučila od svojej mamy, čím nadviazala na starú rodinnú tradíciu. Jedinečnosť svojich výrobkov vidí hlavne v ručnej tradičnej výrobe, v ľanovom materiáli, ktorý si sama pestuje aj spracováva, a v zachovávaní pôvodných tradičných ľudových vzorov spojených s modernejším dizajnom.

Medzi jej tkané ľanové výrobky patria handričkové pokrovce, ľanové prestierania a ľanové textilné doplnky. Pri ich výrobe používa ručne spracovaný ľanový materiál dopestovaný v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Kotoška, ktorý im vtláča punc originality a výnimočnosti. Ľan tvorí osnovu handričkových pokrovcov, do ktorej sa zatkáva textília nastrihaná na pásiky. V prípade ľanových prestieraní tvorí osnovu bavlna, do ktorej sa pri technike ažúrka zatkáva ľan a pri technike preberania ľan aj farebná bavlna. Rovnako je to aj v prípade ľanových textilných doplnkov ako sú taštičky, vankúšiky či utierky.

Ako a kedy ste sa ku tkaniu dostali?

Tkanie je u nás rodinná tradícia. Venovala sa mu stará mama, pár rokov dozadu aj mama, takže som sa s týmto remeslom stretávala odmalička. Postupne mi odovzdávala svoje skúsenosti, aby remeslo nezaniklo a dnes sa dá povedať, že som ho zdedila. Tkaniu sa intenzívne venujem od roku 2000. Najprv som používala rôzne materiály ako konope, ľan či bavlna. Medzitým som zistila, že najviac atraktívny je pre mňa ľan, preto som pri ňom ostala a začala sa naň zameriavať. Dospelo to až k tomu, že v súčasnosti v mojich výrobkoch bežne nájdete mnou ručne vypestovaný ľan.

Akým spôsobom je tkanie späté s obcou Kokava nad Rimavicou?

Moja mama bývala na vrchoch nad Kokavou a tkala na jednoduchších krosnách ako sa používali napríklad na východe Slovenska. Čo sa týka materiálu, tak u nás sa viacej využívalo konope a ľan. Moje tkanie je tiež špecifické, pretože sa snažím do výrobkov zapracovávať tradičné kokavské vzory, ktoré sa používali aj kedysi. Tkám ich na tradičných krosnách, na ktorých používam tradičný materiál a snažím sa dodržať všetky technologické postupy, ktoré sú typické pre oblasť regiónu Gemer-Malohont.

V čom spočíva princíp tkania?

Zjednodušene by sa dalo povedať, že tkanie je o krížení nití. Človek by to rozhodne mal vidieť, lebo opísať to do detailu je doslova veľmi komplikované. Samotnému tkaniu, ktoré je už len čerešničkou na torte, predchádza niekoľko oveľa komplikovanejších krokov ako je snovanie, navíjanie na krosná či naberanie do nitelníc brda, ktoré môžu niekedy trvať aj 3 dni. Kedysi to fungovalo tak, že by sme na dedine mohli nájsť pre každý z uvedených úkolov inú ženu, napríklad ženy, ktoré iba snovali. Našťastie mňa mama naučila všetky kroky, takže si ich dokážem robiť sama.

Ako je to s pestovaním ľanu?

Ľudia sa ma zvykli veľmi často pýtať na ľan, preto som si postupne musela všetky informácie o ňom naštudovať, aby som im vedela odpovedať. Zo začiatku som si o pestovaní ľanu iba čítala, napokon som si to aj odskúšala. Aj napriek tomu, že mi mama stále hovorievala, aká je to náročná práca, stále som pociťovala potrebu vyskúšať si, ako z malého semienka, ktoré vložíme do zeme, vznikne látka či oblečenie. Ľan sa seje v podstate rovnakým spôsobom ako obilie. Po vzídení sa musí plieť, nech je políčko bez buriny, pretože tá znehodnocuje ľanové stebielka. Následne ľan kvitne nádhernou svetlomodrou farbou a po odkvitnutí sa kvietky zmenia na akési guličky, ktoré sa dozrievaním sfarbia do zlatožlta. Ľan sa napokon vytrháva, nežne sa. V dnešnej dobe je už priam nemysliteľné, aby človek dokázal týmto spôsobom vypestovať dostatok ľanu na všetky potrebné výrobky z neho, ktoré denne využíva. Ja mám zásoby od mamy aj od starkej. Aj tak ako základ nezvyknem používať čistý ľan, pretože je to vzácny a veľmi prácne získaný materiál.

Zúčastňujete sa aj nejakých podujatí?

Väčšinou sú to najrôznejšie festivaly, na ktoré chodievam s ukážkami remesla, ktorému sa venujem. Je to skôr o prezentovaní tkania formou akéhosi zážitkového vzdelávania, nakoľko ľudia majú možnosť nielen vidieť, ale aj vyskúšať si to. Je to aj z toho dôvodu, že nedokážem vyrobiť toľko výrobkov, aby som ich mohla tak často predávať. Zvyknem sa prezentovať aj mimo podujatí, napríklad som mala výstavu s názvom Od ľanu po plátno, kde som názorne predstavovala kompletnú postupnosť od sadenia ľanu až po utkaný produkt. Ostávam  pri tradičných technikách, avšak rada ich kombinujem s  modernejším dizajnom.

V čom vidíte čaro tohto remesla?

Moja mama mi vždy hovorievala, že tkáčka je vtedy tkáčkou, keď si dokáže nie len sadnúť za krosná a tkať, ale dokáže si nasnovať, naviť a tkať. Ja si dokážem ľan ešte aj dopestovať, pretože som sa chcela v tom remesle dostať ďalej, aby to aj pre mňa bolo vnútorným obohatením. Získať skúsenosti vyžadovalo roky a množstvo driny, ale pokiaľ sa dnes pozriem na moje výrobky, tak sama vidím, že to stálo za to. Remeselníci sú v prvom rade ľudia, u ktorých spočíva skutočná hodnota niekde inde. Je to ľudskosť, ktorú vkladajú do ručnej práce. Zároveň je to aj relax. Nie je to o peniazoch. Tým, že môžem niekoho potešiť, to je najväčšie zadosťučinenie a pohladenie duše.

 

Kontakt na výrobcu:

Ľubomíra Žilková
Dobšinského 11/40
985 05 Kokava nad Rimavicou
+421 905 576 065
lubomira.zilkova@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo na objednávku.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Včelárenie je nikdy nekončiace vzdelávanie

Martin Böhmer – Med

med 6Martin Böhmer je treťou generáciou včelárskej rodiny. Od roku 2003 sa spolu s manželkou stará o včelstvá v podhorskej oblasti Muránskej doliny. V rokoch  2010 – 2011 absolvoval včelársku školu v Banskej  Bystrici, kde získal výučný list v odbore včelár. Je aktívnym členom Slovenského zväzu včelárov, pracuje vo výbore Základnej organizácie – Slovenského zväzu včelárov v Revúcej ako dôverník.

Včelnice Böhmerovcov sú umiestnené od obce Muránska Dlhá Lúka až po Magnezitovce. Pestré zloženie flóry v zmiešaných lesoch a na lúkach okolo rieky Muráň zaručuje bohatú chuť medu. Vďaka množstvu kvetov, ktoré kvitnú a medujú súčasne, v nej každý rok prevláda niečo iné. Preto med rozdeľujú na jarný, po agáte, po lipe a augustový.

Odkiaľ pochádza Váš med?

Niekoľko našich včelníc je situovaných pozdĺž Muránskej doliny, od Muránskej Dlhej Lúky, cez Revúcu až po Magnezitovce. V tomto priestore v podstate získavame všetky včelie produkty. Spolu s manželkou chováme v súčasnosti približne 120 rodín a do budúcna ich plánujeme rozširovať. Radi by sme sa tomu venovali naplno.

Čím je táto oblasť regiónu Gemer-Malohont výnimočná?

Okolo našej včelnice sa pasú ovečky, okolo sú lúky a zmiešané lesy, ale nájdeme tu aj množstvo agátu. Náš med je výnimočný práve pestrosťou prírodného prostredia, v ktorom vzniká. Za jednodruhový med sa považuje ten, v ktorom je viac ako 50 % nektáru z jedného druhu kvetu. U nás rastie aj mnoho malín, preto je napríklad náš agátový med zmiešaný s malinou, ktorá mu dodáva ešte lepšiu chuť. Naše medy takmer nikdy nie sú jednodruhové, ale sú zmiešané, ich chuť je však o to bohatšia.

Ako ste sa dostali ku včeláreniu?

Pochádzam zo včelárskej rodiny, som treťou generáciou. Chovu včiel sa venoval už môj starý otec, ktorý bol baníkom, neskôr aj môj otec. Odmalička som pomáhal pri včelách, pričom mojou prácou bolo viac-menej len točiť medometom pri vytáčaní medu. Keď v roku 2003 dosť náhle umrel môj otec, musel som zodpovednosť za včely prevziať ja. V tej dobe mi otec zanechal 62 rodín, takže bolo to už stredne veľké zabehnuté včelárstvo a bola by škoda predať ho.

Aké boli Vaše začiatky?

Bolo to náročné, nakoľko som nemal väčšie skúsenosti s prácou okolo včiel. Mal som nejaké teoretické znalosti, pretože otec odoberal rôznu literatúru, ktorú som si rokmi naštudoval. Našťastie ma podporila aj manželka, ktorá tiež pochádza zo včelárskej rodiny, takže aj ona má k tomuto remeslu blízko. Zo začiatku to bolo skôr hľadanie a skúšanie, postupne sme začali aj inovovať mnohé techniky, ktoré môj otec nepoužíval. V rokoch 2010 – 2011 sme absolvovali s manželkou včelársku školu v Banskej Bystrici, kde sme získali výučné listy.

Venujete sa včeláreniu na plný úväzok?

Včelárenie je nikdy nekončiace vzdelávanie. Je potrebné čítať a sledovať mnohé nové technológie. Najskôr som sa včelárením zaoberal popri inom zamestnaní, no zhruba pred dvomi rokmi som odišiel, aby som sa mu mohol venovať naplno.

Aké máte plány do budúcna?

V budúcnosti by sme určite chceli vybudovať väčšie priestory, pretože naše včelstvo stále rozširujeme. To si bude vyžadovať väčšiu investíciu. Naše včielky sú zatiaľ na stálych stanovištiach, no v budúcnosti by sme určite chceli začať aj kočovať. Rád by som zašiel viacej do hôr, to znamená buď niekde v okolí Hrádku, kde je aragonitová jaskyňa, tam je množstvo malín. Premýšľam aj nad okolím Tornale, pretože tam je čistý agát. Na Muránskej planine ma zaujíma oblasť, kde rastie množstvo líp. Známi mi hovoria, že by som mal chodiť viacej prednášať, pretože rád hovorím o včelárení, takže premýšľam nad včelárskym krúžkom, ktorý by som viedol na nejakej základnej škole.

Čo by ste odporučili začínajúcim včelárom?

Keď som začínal ja, prišiel som do styku s množstvom skúsených včelárov, ktorí chodievali kočovať. Dnes už majú 80 a viac rokov a pomaly končia so včelárením, takže je dobré, keď sa o včelárenie začínajú zaujímať aj mladí. Mnohí si však najskôr zaobstarajú včelstvá a až potom sa začínajú radiť a zbierať poznatky z rôznych internetových fór, čo môže byť niekedy problematické. Pri čítaní niektorých odpovedí mám pocit, že začiatočníci radia začiatočníkom, preto moja rada znie, aby najprv čerpali informácie z odbornej literatúry. Spomínam si, že počas prvých rokov včelárenia boli práve tieto knihy mojimi najkrajšími darčekmi, prečítal som ich desiatky. Potom je ešte dôležité nájsť vo svojom okolí skúseného včelára, ktorý je ochotný odovzdať svoje skúsenosti priamo z praxe. Treba ale myslieť aj na to, že 100 včelárov má 100 spôsobov včelárenia, takže je nutné si nájsť svoju vlastnú cestu.

V čom nachádzate čaro včelárenia ?

Odmalička som vyrastal v prírode, vždy ma to tam ťahalo. Svoj voľný čas som trávil niekedy aj ako rybár alebo v lese ako hubár. Aj kvôli tomu mi včelárenie sadlo. Keď už s tým človek začne, tak v tom postupne nachádza aj rôzne iné výhody. Napríklad moja žena tvrdí, že propolisová vôňa je najkrajšia voňavka na svete, ja zase tvrdím, že zvuk včiel na včelnici počas znášky, kedy nad vami lietajú milióny včiel, je najkrajším zvukom. To sú benefity, ktorých sa neviem vzdať.

 

Kontakt na výrobcu:

Martin Böhmer
Šafárikova 339/21
050 01 Revúca
+421 905 271 366
bohmer.milka@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo

Med-Medovina-Víno
V. Clementisa 1124, V-9
050 01 Revúca
+421 907 854 009
damrely@gmail.com

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Muránske buchty tak, ako si ich pamätáte

Roman Goldschmidt – Obec Muráň – Muránske buchty

muran12Počiatky Muránskych buchiet siahajú do 60-tych rokov minulého storočia. Recept starých mám sa v obci Muráň dedil po desaťročia z generácie na generáciu. Viackrát prekladané kysnuté cesto v sebe ukrýva bohatú sladkú náplň. Po upečení je povrch posypaný práškovým cukrom. V ponuke sú lekvárové, tvarohové, makové, orechové, jablkové, čučoriedkové a nugátové.

Obec Muráň pokračuje od roku 2017 v tradícií pečenia Muránskych buchiet v novootvorenej prevádzke v centre obce. Prevažná časť ich výroby spočíva v ručnej práci a skladajú sa zo slovenských surovín. Okrem toho, že si pochvaľujú domáci, o výbornej chuti buchiet svedčí aj to, že ich neustále vyhľadáva viac a viac turistov.

Kam siaha história pečenia Muránskych buchiet?

Keď sa Muránske buchty začali piecť, bol som ešte dieťa. Je to minimálne 50 rokov dozadu. Spomínam si, že v Muráni bol na námestí mliečny bufet a tam sa tieto buchty predávali. Keď som kontaktoval ženy, ktoré ich tam kedysi piekli, dozvedel som sa, že buchty sa začali piecť koncom 60-tych rokov minulého storočia. S receptom prišla miestna gazdiná. Postupom času sa tieto buchty dostali do povedomia a ujali sa natoľko, že tu kvôli nim zastavovalo stále viac a viac okoloidúcich. Buchty sa vtedy predávali v priestoroch dnes bývalých reštaurácií a jedální. Keď sa  ráno upiekli, už zhruba okolo desiatej boli všetky vypredané. Po určitom čase sa s ich pečením prestalo.

Ako ste dosiahli to, že sa buchty opäť pečú?

Ako obec sme už dlhšie uvažovali nad obnovou ich pečenia. Tieto pohnútky prichádzali z viacerých strán, pretože sa tu kvôli nim zastavovalo množstvo turistov. Postupne sme začali hľadať vhodné priestory, v ktorých by sme ich mohli piecť až sme došli k tomu, že sme si zobrali úver a kúpili sme zaujímavý objekt na námestí v Muráni. Okrem kúpy nehnuteľnosti sme museli vykonať aj množstvo dispozičných zmien, zaučiť ženy do ich výroby a koncom roka 2017 sme už buchty piekli. Začínali sme s dvomi pekárkami, najskôr sme piekli zhruba 200 – 300 kusov denne od pondelka do piatka, ale postupne sme začali piecť už aj v sobotu a naša vízia do budúcna je v čase sezóny piecť počas celého týždňa. V súčasnosti sa už pečú buchty na dve zmeny a denne vyrobíme okolo 1 500 buchiet.

Boli začiatky ťažké?

Napriek tomu, že sme poznali receptúru, bolo potrebné zvyknúť si na nové technológie, ktoré sa kedysi nepoužívali. Stalo sa nám napríklad, že sme kúpili rúru, ktorá buchty vysušovala a nesprávne piekla. Museli sme nájsť spôsob, aby bol výsledný produkt presne taký, ako v minulosti. Našim cieľom bolo získať čo najkvalitnejší produkt, pretože buchty si niesli so sebou už dobré meno a ľudia si na nich pamätali. Skúšali sme teda rôzne technológie dovtedy, kým buchty neboli dokonalé. Spočiatku sa našli aj takí zákazníci, ktorým nevyhovoval veľký obsah plnky, no my si zakladáme na tom, aby jej bolo dosť.

Z čoho pozostáva recept na Muránske buchty?

Základom receptu je dobré kysnuté cesto, ktoré sa následne prekladá. Trvalo nám dlhšie, kým sme prišli na správnu technológiu spracovania cesta. Ľudia, ktorí si pôvodné buchty pamätali, nám zo začiatku pripomienkovali rozdielnu chuť oproti minulosti. Aj vďaka ich spätnej väzbe sme pri každom kroku hľadali správnu cestu, pretože aj ten najmenší detail dokázal ovplyvniť ich výslednú chuť či konzistenciu.

Plánujete túto receptúru aj obmieňať?

Muránske buchty boli pôvodne iba sladké, bol tam lekvár, tvaroh alebo mak. Snažíme sa to dodržiavať, hoci sme už uvažovali aj nad slanými. Momentálne máme sedem druhov príchutí – lekvárové, čučoriedkové, makové, tvarohové, nugátové, jablkové a orechové. Možností je v súčasnosti viacej, pretože na trhu možno nájsť rôzne druhy lekvárov, takže určite budú postupne príchute pribúdať.

Čo plánujete do budúcna?

Koncom minulého roku sme začali piecť aj škvarkové pagáče. Je to tiež príjemné oživenie, pretože ľudia si môžu zakúpiť aj niečo slané. V poslednom roku sme pracovali na zriadení kaviarne. Našou víziou je, aby si ľudia počas roka mohli vychutnať Muránske buchty popri dobrej káve či čaji. Rovnako uvažujeme aj nad rozšírením ponuky o zmrzlinu či požičovňu bicyklov. Radi by sme čo najviac oživili cestovný ruch, pretože sa nachádzame v lokalite, ktorá je pre turistov atraktívna. Hľadáme stále možnosti, ako sem ľudí prilákať a následne sa tu o nich aj príjemne postarať. Uvažovali sme taktiež aj nad vyhliadkovou vežou v Muráni. Snažíme sa stále niečím turistov prekvapiť, pretože sme od nich závislí.

 

Kontakt na výrobcu:

Obec Muráň
049 01 Muráň 329
+421 58 488 1029
obec@muran.sk
www.muran.sk

Predajné miesto:

Muránske buchty
049 01 Muráň 321
+421 905 401 338
obec@muran.sk

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Ľudovú kultúru zachováva krojovanými bábikami

Gabriela Medveďová – Textilné výrobky s tradičnou výšivkou

Textilné výrobky s tradičnou výšivkou - Gabriela MedveďováUčarovali jej tradičné motívy, vďaka ktorým sa prostredníctvom krojovaných bábik, ľudových odevov a darčekových predmetov s typickou farebnosťou a ornamentom, snaží o zachovávanie ľudovej kultúry. Gabriela Medveďová z Hrachova tvorí doma vo svojej dielničke a ponúka výrobky na zákazku, podľa predstáv a požiadaviek zákazníka.

Miniatúry ľudových krojov na bábikách sú zdobené ručnou výšivkou technikou krížika, stonkovým a retiazkovým stehom pochádzajúcim z Klenovca, Kokavy nad Rimavicou a okolia. Ľudový odev má rovnako ručnú výšivku krížikom, stonkovým a retiazkovým stehom, ale v tvare kvetu rôznej farebnosti typickej pre región Gemer-Malohont. Darčekové predmety z textilu ako vrecúška s levanduľou a kapsičky sú ušité z ľanového materiálu a na prednej strane majú typickú regionálnu výšivku.

Ako ste s Vaším remeslom začínali a aké boli začiatky?

Zo začiatku to bolo trochu náročné, ale vsadila som na prvú intuíciu. Venovala som tomu viacej pozornosti tým, že som chodievala na rôzne podujatia a stretávala som sa s ľuďmi, ktorí pôsobili v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Niekedy som chodievala do knižnice a pátrala som v odbornej literatúre, aby som napokon kroj v skutočnej veľkosti dokázala zhmotniť do miniatúry. Množstvo vecí som konzultovala aj s odborníkmi v danej oblasti, pretože zachytiť všetky detaily v miniatúre nie je také jednoduché, ako vyzerá.

Akým druhom výšiviek sa venujete? Sú nejakým spôsobom špecifické?

Venujem sa výšivkám z oblasti Gemer-Malohontu. Náš kroj je výnimočný svojou jednoduchosťou. Nie je príliš zdobený a práve v tej jednoduchosti sa nachádza krása. Používajú sa biele, červené, modré, poprípade čierne nitky. Tie sa striedajú a vytvárajú vzor. Kokavská výšivka je už komplikovanejšia, pretože ľudia v tejto oblasti využívali jedno obdobie červenú a neskôr farebnejšiu. Naša oblasť bola chudobnejšia, čiže ľudia, ktorí si chceli vyzdobiť kroj, museli viacej cestovať, aby si mohli doviesť výšivky z iných miest.
Na podujatiach sa stretávam so záujmom ľudí o miniatúry krojov aj z iných regiónov. Nebránim sa tomu, ale je to náročné na pátranie po poznatkoch a informáciách, pretože na každom území sa používala iná výšivka. Naštudovanie nového kroja je individuálne, záleží na spôsobe výšivky či na použitých materiáloch.

Akým spôsobom postupujete pri práci?

Pri výrobe miniatúr krojov začínam tým, že si preštudujem kroj v skutočnej veľkosti a hlavné vzory prenášam do menších rozmerov. Pomáham si aj odbornou literatúrou, v ktorej nachádzam farebnosť a genialitu, akou to ľudia v minulosti vedeli vytvoriť aj bez mechanizácie. Keď pozošívam prvotný model a som s ním spokojná, pokračujem rozmnožovaním ďalších krojov. Pri finálnej úprave však každú miniatúru kroja upravujem, aby vizuálny dojem bol čo najautentickejší.

Ako dlho trvá výroba jedného kroja?

Ako pri veľkých, tak aj pri malých krojoch záleží od formy šitia, záleží od náročnosti a od oblasti, z ktorej kroj pochádza. Niekedy to môže trvať dni, inokedy týždne či mesiace, ale výsledok napokon vždy stojí za to.

V čom sa ukrýva čaro vášho remesla?

Pre mňa osobne čaro mojej tvorby spočíva práve v tom zhmotnení kroja do miniatúry, keď ho môžem odovzdať novým majiteľom a vidím ich šťastné tváre. Je to skvelý pocit na nezaplatenie. Aj takýmto spôsobom sa šíri a zachováva tradícia. Krásne momenty prežívam aj na jarmokoch, keď stretávam ľudí, ktorí sa zastavujú pri mojich bábikách. Nie sú to len deti, ale aj starší, hlavne staré mamy zvyknú pookriať, keď si spomenú na svoje detstvo.
Nás bábikárok nie je veľa, je to ojedinelé remeslo, pretože je to náročný koníček. Prvotne to človeku pohltí čas a financie, potrebné na výrobu a neskôr aj na prezentáciu, aby sa naše výrobky dostali k zákazníkovi. Keď sa to podarí, tak je to skutočne výnimočná chvíľa, pretože na jednej strane sa zbavujem akoby svojho „dieťaťa“, na druhej strane som viacej motivovaná tvoriť ďalej.

Čo pre vás znamená toto remeslo?

Vzťah ku bábikám ma napĺňa, venujem sa tomu vždy vo voľnom čase, takže pri tom relaxujem. Sadnem si za stroj, zoberiem si pomôcky, materiál a začnem vyšívať. Vždy premýšľam nad tým, čo nové by som mohla vytvoriť, aby som opäť nejako prekvapila ľudí.

Odovzdávate Vaše remeslo aj ďalej?

V súčasnosti tvorím v mojej domácnosti. V kuchynke som si vytvorila svoje miniatúrne pracovisko. Verím, že neskôr nájdem niekoho, komu by som odovzdala svoje skúsenosti. Zúčastňujem sa aj rôznych vzdelávacích programov na školách. Prinesiem si svoje pomôcky a prezentujem deťom svoje remeslo. Tam vidieť tú iskru v očiach detí, keď zistia, že im to ide. Možno práve to sú tie momenty, kedy sa toho človek chytí a už to nikdy nepustí z ruky. Je to práve o rozosievaní malých zrniek, aby sa na to nezabudlo a aby sa našli ďalší pokračovatelia.

 

Kontakt na výrobcu:

Gabriela Medveďová
Mieru 138
980 52 Hrachovo
+421 905 512 887
gabriela.medvedova2014@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč