Každý horár by mal aj včeláriť

Viktor Vlčko – Včelie produkty

vlcko04Med sa vďaka svojim blahodarným účinkom zaraďuje medzi bohatstvo prírodnej medicíny, ktoré napomáha udržať zdravé telo i ducha počas celého roka. Viktor Vlčko je štvrtou generáciou včelárskej rodiny. Jeho stále stanovištia sa nachádzajú v podhorskej oblasti Kokavy nad Rimavicou. Venuje sa však najmä sezónnemu kočovaniu a premiestňovaniu včelstiev po regióne Gemer-Malohont, vďaka čomu sú jeho včelie produkty rôznorodé. Špecializuje sa na jarný kvetový, repkový pastovaný, agátový, malinový, pohánkový, lesný kvetový i medovicový med. Okrem toho má v ponuke aj včelí peľ a propolisovú tinktúru.

Ako ste sa dostali ku včeláreniu?

Včely som zdedil po starom otcovi. Som v podstate štvrtou generáciou v našej rodine, ktorá sa venuje včeláreniu. Pomáha mi aj manželka, ale keďže máme ročnú dcéru, momentálne včelárim sám. Mám 20 rodín, je to také moje hobby popri zamestnaní.

Aké boli vaše začiatky?

Od malička som trávil čas so včelami. Vždy som mal na zodpovednosti minimálne jednu rodinu, o ktorú som sa pod dozorom staral. Keď som bol väčší, pomáhal som pri vytáčaní medu. Napokon som začal včeláriť samostatne. Nemôžem povedať, že by začiatky boli náročné, pretože to bola moja záľuba. Ak človek robí niečo z lásky, tak aj tá najnáročnejšie fyzická práca sa mu zdá byť zaujímavá.

Spomínate si aj na prvé neúspechy?

Samozrejme, ale to patrí k tomu. Vtedy sa včelár začína učiť na vlastných chybách. Tým, že som so včelami v podstate vyrastal, tak si na tie úplne prvé chvíle nespomínam. Bol som ešte veľmi malý, keď som sa  prvý krát ocitol pri včelách. Začal som sa im venovať ako dieťa od tých jednoduchších činností až po tie zložitejšie. Pri každej činnosti sa vyskytnú aj chybné kroky, ale vďaka tomu, že som bol v prítomnosti skúsených včelárov, bolo to jednoduchšie. Postupne som chyby odstraňoval.

Čo by ste odporučili začínajúcim včelárom?

Trpezlivosť a hlavne sa nebáť prvých neúspechov, ktoré prídu. Dôležité je poučiť sa z nich, svet sa nezrúti, je to súčasť prírody a treba byť trpezlivý. Včelárstvo je veľmi komplikované, je potrebné včely pozorovať a skúmať ich život. So včelárením sú späté mnohé náročné kroky a obdobia, kedy včelár musí používať rozum. Zo začiatku sa môže stať, že neodhadne dobu, kedy med vytáčať, naskytne sa aj chybné zásobovanie včiel či nesprávne zaliečovanie. To sú chyby, ktoré dokážu znásobiť svoje následky a prenášať ich na ďalší rok. Ale môže sa stať aj úplný opak, že niekto má v sebe vrodený talent alebo šťastie a hneď v začiatkoch sa mu bude dariť lepšie ako včelárom, ktorí včelária 30 rokov.

Líši sa vaša technológia včelárenia od iných včelárov?

Moja technológia je klasická, snažím sa dodržiavať tradície včelárenia. Na kočovanie používam osobné auto, no väčšina včelárov používa traktor. Je to oveľa praktickejšie. Každý včelár má svoje zásady a postupy. Napríklad môj starý otec používal iný druh úľov, čiže každý včelár si musí nájsť svoj systém, aj ja som si ho našiel a rád by som ho dodržal. Môj systém spočíva v kočovaní. Snažím sa udržať včelárstvo v tomto stave, to znamená udržať rovnaký počet rodín a dodržať  technológiu.

Akým druhom medu sa venujete?

Zameriavam sa na jednodruhový med. Keďže sa situujem aj v Kokave, tak mám občas aj medovicu. Samozrejme, záleží aj od počasia. Na jar vyhľadávam repku, potom sa posuniem za agátom. Keď kvitne malina, vraciam sa s úľmi do okolia Kokavy nad Rimavicou, pretože tam, kde je les, tam nachádzam aj malinu.

Akým spôsobom med distribuujete?

Med predávam z domu, mám svoju vlastnú klientelu, ktorá ma pravidelne navštevuje. Dá sa povedať, že sa už predáva sám, ľudia si na môj med zvykli, obľubujú ho a pravidelne ma kontaktujú.

Čomu sa venujete popri včeláreniu?

Popri včeláreniu sa venujem lesníctvu, číže mám blízko ku prírode. Stará ľudová múdrosť hovorí, že každý horár alebo lesník by mal aj včeláriť. Môj starý otec, tiež aj otec, boli rovnako aj lesníci. Môj starý otec mal už ako 19-ročný včely, ktoré mu prvýkrát doviezli na horáreň.

Akým včelím produktom okrem medu sa ešte venujete?

Zbieram aj peľ a tiež propolis. Zo začiatku nebol o peľ záujem, no teraz je už mimoriadny. Ľudia si na neho zvykli, rovnako aj na propolis. Medovine sa venujem tiež, ale pre vlastnú potrebu. Rozširovať produkty neplánujem, pretože je na to potrebný čas a mnoho trpezlivosti.

 

Kontakt na výrobcu:

Viktor Vlčko
Lúčna 1369/4
985 05 Kokava nad Rimavicou
+421 902 337 303
viktor.vlcko@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Zakladá si na chuti a čerstvosti pečiva

Tatiana Longauerová – Domáce pagáče, osúchy a chlebíky

Oškvarkový a syrový pagáčTatiana Longauerová zahájila prevádzku svojej cukrárenskej výroby v roku 2004 na sídlisku Západ v Rimavskej Sobote. Postupom času začala popri tortách a zákuskoch vymýšľať vlastné receptúry na slané kysnuté pečivá. Domáce výrobky ako od babičky sú pripravované podľa tradičných postupov, za použitia prírodných surovín, bez polotovarov a potravinárskych náhrad. 

Pagáč je tradičný výrobok, ktorý má jemnú striedku a chrumkavú zlatohnedú kôrku. Súčasťou oškvarkového sú mleté oškvarky, ktoré sú v syrovom nahradené syrovou posýpkou. Osúch je slané pečivo, ktoré sa výborne hodí aj k vínu alebo pivu. V ponuke je slaný, syrový, cesnakový a sezamový. Pochutnať si môžete aj na škvarkovom, syrovom a cereálnom chlebíku. Základom všetkých produktov je tradičné kysnuté cesto.

Kam siahajú Vaše začiatky?

V detstve som vypekala, hlavne pre seba a pre známych. Ako roky plynuli, obyčajná záľuba sa zmenila na podnikanie. Začiatky boli síce náročné, ale ľahšie ako v posledných rokoch, kedy boli rozšírené obchodné reťazce. Začínali sme v roku 2004 s cukrárskou výrobou. Výroba slaných produktov sa stala časom doplnkovou, čo pramení z mojej záľuby, pretože rada tvorím niečo nové. Najprv sme mali v našej ponuke hlavne zákusky, torty a  časom už aj slané kysnuté pečivá. Výrobky, na ktoré mi bola udelená regionálna značka vyrábam sama, rovnako ako receptúry, ktoré som si postupne vytvorila. Sme rodinnou firmou, ktorá zamestnáva štyroch ľudí. Na sídlisku západ máme výrobnú prevádzku aj predajňu.

Aké množstvo obvykle vyrobíte počas dňa?

Výroba sa zakladá na objednávkach, preto je ťažko zhodnotiť, koľko denne vyrobíme. Niekedy je požiadavka vyššia, kedy sme schopní okrem zákuskov vyrobiť 500 – 1000 pagáčov počas jedného dňa. Odvíja sa to aj od rôznych príležitostí ako sú firemné akcie, svadby, stužkové slávnosti, kary a podobne, ale aj od sviatkov, pričom najviac objednávok máme pred Vianocami a Veľkou nocou.

Z akých surovín pečiete pagáče, chlebíky či osúchy?

Suroviny na výrobu týchto produktov sú takmer totožné s bežnými kysnutými pečivami, to znamená múka, soľ, vajíčka, kvasnice, škvarky alebo syr. Receptúry som sa priučila ešte v detstve od svojej mamy, no časom som ich obmieňala a dopĺňala až do tejto podoby. Recepty na osúchy a chlebík som si vymyslela už sama.

Na čo si dávate najviac záležať pri tvorbe receptúr?

Nezaoberám sa len samotnou chuťou, ale pre mňa je podstatné aj to, aby chuť a čerstvosť pečiva bola rovnaká aj na druhý deň. Stojí za tým veľa námahy. Slané pečivo ako pagáče, osúchy či chlebíky sú výnimočné aj tým, že ich konzumácia je vhodná ku najrôznejším druhom pokrmov, či už k predjedlám, polievkam alebo hlavným jedlám, ale aj k vínu či pivu alebo len tak.

Robíte všetko ručne alebo používate aj stroje?

Ak robím väčšie množstvo, tak zamiesim strojmi, ale všetko ostatné je už robené ručne, čo sa odzrkadľuje aj na výsledku. Ručné a domáce technológie sú najpoctivejšou zárukou kvalitného produktu. Nielen tak sa tomu hovorí domáca výroba.

Čo Vás pri práci dokáže najviac potešiť?

Najviac dokáže zahriať pri srdci spokojnosť ľudí. Spätné reakcie sú pre nás mimoriadne dôležité, pretože sú nevyčísliteľné. Často nám zvyknú zavolať s tým, ako im výrobky chutili. To je tá najväčšia odmena, ktorú ani peniaze nenahradia. Nie je to len moja profesia, ale aj záľuba.

Aké rady obvykle odovzdávate začiatočníkom?

Ku cestu si každý musí nájsť vzťah a cit. Receptúra je síce dôležitá, no ešte podstatnejšie je správať sa ku cestu citlivo. Napríklad začiatočníkom sa stáva, že cesto je ťažšie a nie je nadýchané. Keď sa cesto rozvaľkáva, tak sa nesmie na neho zbytočne tlačiť, ale musí sa ku nemu pristupovať zľahka. Ak sa vaľkanie nedarí, treba radšej nechať cesto postáť, hovorí sa tomu, že cesto „povolí“. Potom už vaľkanie ide ľahšie a cesto je nadýchanejšie. Ale množstvo ľudí sa tomu nedokáže venovať kvôli nedostatku trpezlivosti.

Aké sú vaše plány do budúcna?

V súčasnosti stále vymýšľam nové receptúry, ktoré by mohli ľudí zaujať. Mám pripravených zopár noviniek, ktorými by som sa rada prezentovala. Spomeniem napríklad sladké buchty, ktoré pripravujem na tento rok. Okrem toho každý deň premýšľam nad novými receptúrami a postupmi. Najskôr prichádza nápad a potom to opätovne skúšam. Pokiaľ už niečo vytvorím, tak potom to spoločne ochutnávame a hodnotíme.  Vlani sme sa zúčastnili aj niekoľkých podujatí, na ktorých mali naše výrobky obrovský úspech, ľuďom veľmi chutilo, preto v tom plánujeme pokračovať aj tento rok.


Kontakt na výrobcu:

Cukrárenská výroba Tatiana Longauerová
L. Svobodu 5
979 01 Rimavská Sobota
+421 907 648 157
longauerova@rsnet.sk

Predajné miesto:

Cukráreň – Lahôdky
Sedliacka ulica 1185/60
979 01 Rimavská Sobota
+421 907 648 157
longauerova@rsnet.sk

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

V rezbárskej dielni dokáže stráviť hodiny

Július Pravotiak – Drevené lyžice a lyžičky

pravotiak02Július Pravotiak z Hrnčiarskej Vsi sa rezbárstvu venuje už viac ako 25 rokov. Začínal ako samouk. K jeho prvotinám patrilo pár výrobkov pre synov, no postupom času sa remeslu začal venovať intenzívnejšie. Zapáčilo sa mu opracúvať drevo ručne, bez použitia strojov, len pomocou rezbárskych nožov. Pri svojej práci spája vlastnú fantáziu s inšpiráciou, ktorú mu ponúka samotné drevo svojou kresbou a pestrým sfarbením.

Drevené lyžice a lyžičky z jeho dielne sú vhodné ako dekorácia, ale aj na bežné používanie. Sú rôznych veľkostí a tvarov, pričom je každá jedna špecifická a originálna. Vyrezáva ich prevažne z lipového dreva. Okrem jednoduchých lyžíc a lyžičiek u neho nájdete aj kúsky zdobené plastickou či figurálnou rezbou.

Spomínate si, aké boli Vaše začiatky?

Už ako školák som rád modeloval zvieratká a iné predmety z plastelíny. Hlina ma ale nikdy nebavila, zdala sa mi byť špinavá. Postupne som začal inklinovať k drevu, zrejme aj preto, že prastarý otec bol tesár. Páčilo sa mi sfarbenie dreva, zvláštnosť vône a všetky jeho vlastnosti. Zaúčal som sa sám, nemal som žiadneho učiteľa. Inšpirácie som čerpal z literatúry, kde som si vyhľadal rôzne poznatky o pastierskom náradí a postupne som skúšal vyrezávať prvé lyžice. Bolo to náročné aj v tom, že som potreboval špeciálne nože, ktoré boli drahé. Spočiatku nebola ľahká ani samotná práca s drevom, pretože som nemal dostatok skúsenosti a učil som sa aj na vlastných chybách.

Kde tvoríte?

Momentálne pracujem vo svojej maličkej dielni pri dome, v ktorej dokážem stráviť hodiny a hodiny. Odbehnem si urobiť kávu a nakoniec odtiaľ nevyjdem aj niekoľko hodín. Je to ako s každým remeslom, pokiaľ to človeka chytí, tak nedokáže od nového výrobku odísť, pokiaľ ho nedokončí. Mám tu aj svoju záhradu, kde sa nachádza viacero ovocných stromov, takže drevo využívam často aj z nej. Ak už potrebujem použiť lipové, či iné, tak hľadám v lesoch, odkiaľ si menšie kúsky prinesiem.

Aké najrôznejšie výrobky by sme našli u Vás doma?

Venujem sa rôznym druhom výrobkov z dreva od príveskov a kľúčeniek, cez zvieratká, postavy ľudí či vyrezávané obrázky až po lyžice a lyžičky, na ktoré som získal regionálnu značku.

Z akého dreva vyrábate tieto produkty?

Mojimi rukami prešli rôzne druhy dreva, kým som získal poznatky o tom, ktorý druh je na aký predmet vhodný. Napríklad lyžice je vhodné vyrábať z lipy alebo brezy. Už pri kreatívnej fáze ma ovplyvňuje samotná textúra dreva.

Akým spôsobom postupujete pri výrobe?

Nemám predkreslené modely, takže všetky lyžice aj ostatné výrobky sú jedinečné. Pokiaľ mám väčší kus dreva, začínam jeho spracovaním na menšie časti. Potom pokračujem strúhaním do očakávaného tvaru, po ktorom nasleduje práca so šmirgľom, kedy zaobľujem drobné chyby. Na záver upravujem moje výrobky voskom. Všetko je to ručná práca, takže stroje používam len minimálne.

Koľko času strávite nad jednou lyžicou?

Výroba jednoduchej lyžice trvá zhruba pár hodín. Ak je drevo tvrdšie, tak je to samozrejme viacej. Z môjho pohľadu obyčajné drevo, ktoré sa mnohým zdá, že je vhodné hodiť do ohňa, má svoju jedinečnú krásu, zaujímavé línie a to, že z neho dokážem niečo vyrobiť, to je rozprávkové.

Pritrafia sa aj úrazy?

Sú neodmysliteľnou súčasťou práce. Keď je dláto ostré, vtedy ide ako píla a nehrozí nič, no keď sa pritupí, tak prichádzajú aj úrazy. Niektoré dni sú smoliarske, iné sú lepšie.

Čím sú Vaše lyžice výnimočné?

Životnosť jednej lyžice je dlhšia ako jeden človek. Najstaršia, ktorú mám doma, má zhruba 20 rokov. Moje lyžice sa vizuálne odlišujú svojou rúčkou, pretože je iná ako pri iných výrobcoch, no aj tie moje sa od seba vzájomne odlišujú podľa toho, na čo sú určené.

 

Kontakt na výrobcu:

Július Pravotiak
Pondelok 97
980 13 Hrnčiarska Ves
+421 903 890 866
pravotiakjulius@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Čaro včelárenia sa snažia podávať ďalej

David Turčáni – Med MEDveď z Liešnice

turcani03 (1)Pôvod medu je z Kokavy nad Rimavicou, miestna časť Liešnica. Je to tichá a ekologicky čistá dolina obklopená zmiešanými lesmi, jej kultúrna krajina je udržiavaná tradičným poľnohospodárstvom, prevažne chovom hovädzieho dobytka. Čisté okolité prostredie je základný predpoklad pre kvalitu medu. Poloha tak prináša zaujímavé horské chute medu z divej čerešne, černíc, malín, smreku, líp alebo medovice. Med sa získava tradičným ručným spôsobom vytáčania medu.

David Turčáni z Kokavy nad Rimavicou je treťou generáciou v už vyše 60 ročnej rodinnej tradícii včelárenia s láskou. Remeslu sa venuje naplno a posúva ho smerom k vzdelávaniu verejnosti o význame včiel, ich produktov a opeľovania. Je registrovaným včelárom a členom Slovenského zväzu včelárov.

Ako dlho sa venujete včeláreniu?

Včelárenie patrí k rodinnej tradícii. Môj otec, ale aj starý otec boli včelármi. V rámci rodiny sa tomu venujeme už 65 rokov. Od roku 2011 sa tomuto remeslu venujem sám. Som pri nich denne, no čas s nimi strávený sa líši podľa obdobia. Od jesene do jari  prebiehajú prípravné práce, ako napríklad oprava úľov, od marca do septembra je to už denná starostlivosť. Sú dni, kedy je to niekoľko hodín. Sme situovaní v prostredí bez poľnohospodárskych dosahov, takže naše medy pochádzajú čisto z lesov alebo lúk. Hlavne jarné medy pochádzajú z ovocných drevín, napríklad z čerešne. Hlavná znáška je z černice, maliny a medovice, ale aj z lipy.

Spomínate si na začiatky?

Ťažko odpovedať na túto otázku, pretože som so včielkami vyrastal a zrejme si na tie absolútne prvé začiatky nespomeniem, bol som ešte malé dieťa. Ku včelám sme chodievali denne. Pamätám si na obdobia medobrania, kde som už ako dieťa vypomáhal. Samozrejme, čím som bol starší, tým moja zodpovednosť rástla.

Aké rozsiahle je vaše včelárstvo?

Momentálne vlastníme 30 rodín. Predtým to bolo viac, avšak tým, že sa venujem ešte aj inej práci, tak bolo rozumnejšie tento počet znížiť. Zameriavame sa na klasickú tradičnú výrobu medu, bez akéhokoľvek pastovania, na ktorý sme získali značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Okrem toho sa venujeme aj ostatným včelím produktom, napríklad aj balzamom, mastiam, či sviečkam.

Akým spôsobom by ste odporúčali med konzumovať?

Väčšinou med konzumujeme s pečivom, v kombinácii s rôznymi jedlami, no najideálnejšie je konzumovať ho v surovom stave. Mnoho ľudí nevie, že med by sa mal vmiešavať do čaju až vtedy, keď čaj dosiahne 42°C a menej, pretože inak si zničíme jeho vysokú biologickú aktivitu, ktorá je pre človeka prospešná. Konzumovať by sme ho mali pravidelne počas celého roka, nielen počas sviatkov. Med je asi jediná potravina, ktorá sa nepokazí, ale jeho biologická hodnota vekom klesá, preto je najlepšie skonzumovať ho do dvoch rokov.

V čom podľa Vás spočíva čaro včelárenia?

Čaro včelárenia vidím hlavne v pestrosti práce. Určite to nie je žiadny stereotyp, pretože včely sú živý organizmus, takže ich život sa vyvíja rôzne. Prístup ku včelám sa dá prirovnať ku starostlivosti o ľudskú rodinu, pretože je potrebné sa o ne starať špecificky pri každom kroku. Je to o stálom učení sa, kedy nás vždy niečo prekvapí a samozrejme, celoživotné vzdelávanie k tomu patrí tiež. Zatiaľ čo človek má snahu rozvíjať svoje osobné ciele a spoločnosť zaraďuje bokom, včely sú schopné vykonať všetko v prospech celého spoločenstva na úkor svojich osobných záujmov a potrieb.

Venujete sa popri včeláreniu aj inej činnosti?

Venujeme sa práci v školách. Niekedy školy navštevujeme, inokedy prichádzajú ku nám na včelnicu do Kokavy nad Rimavicou. Najčastejšie sú to školy z Banskobystrického kraja, z rôznych okresov ako Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota či Zvolen. Počas školských táborov ku nám prichádzajú deti z najrôznejších táborov.
Máme preddefinované programy, počas ktorých sa snažíme deťom priblížiť život včely tak, aby to bolo pre nich pútavé. Sústreďujeme sa na to, aby pochopili, že dôležitosť včiel nespočíva v ich produktoch, ale našu pozornosť musíme sústrediť na opeľovaciu činnosť, bez ktorej by sme my na zemi neboli. Snažíme sa im ukázať blízkosť prepojenia ľudskej spoločnosti s včelami. Žiaci sú vždy prekvapení životom včiel a rôznymi súvislosťami. Otázky žiakov sa najčastejšie zameriavajú na vzťah včiel s iným hmyzom, aké množstvo včiel žije v úli, ako medzi sebou komunikujú alebo stavba tela včiel, ale vždy nás prekvapia nejakou novou. Samozrejme, je ideálnejšie, pokiaľ školy prídu priamo ku nám, pretože vtedy to vzdelávanie prebieha nad otvoreným úľom.

Aká je vaša vízia do budúcna?

Rozhodne pokračovať v našej činnosti a rozširovať ju. Momentálne sa snažíme naše produkty pravidelne ponúkať v rámci rôznych folklórnych slávností. Pravidelne situujeme naše prednášky do rôznych prostredí ako napríklad do múzeí. Taktiež sa venujeme nielen predajným, ale aj osvetovým aktivitám. Teší nás, že sa ľudia čoraz viacej zaujímajú o lokálne produkty, ktoré sú kvalitné a sú ochotní ich uprednostniť nad variantami, ktoré sú dostupné v obchodných reťazcoch. Rozhodne by sme chceli rozšíriť naše včelnicu a ponuku o ďalšie produkty, na ktoré by sme chceli neskôr žiadať o pridelenie regionálnej značky. Momentálne máme rok a pol starú dcérku, takže ešte ťažko hovoriť o prenášaní včelárenia na ďalšiu generáciu v rodine, ale určite tá snaha bude. Posledných pár rokov sa do včelárenia zapojil aj sestrin manžel, ktorý má už svoju vlastnú včelnicu, takže sa to čaro včelárenia snažíme prenášať aj na iných.

 

Kontakt na výrobcu:

Mgr. Dávid Turčáni, PhD.
Liešnica 1214/7
985 05 Kokava nad Rimavicou
+421 911 506 762
david@kraj.sk
www.facebook.com/medvedovmed

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode. Možnosť rozvozu po regióne.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 

 loga MAS + BBSK

  

Rozhovor viedol Matej Kováč

Pokračujú v ovocinárskej tradícii regiónu Gemer-Malohont

František Tóth, GEMERPRODUKT VALICE, OVD – Ovocie, zelenina, hrozno, vína a 100% ovocné šťavy

100 % ovocné šťavyV sadoch vo Valickej doline pestuje ovocinársko-vinohradnícke družstvo (OVD) GEMERPRODUKT VALICE rôzne druhy ovocia a zeleniny. Časť dopestovaných jabĺk, hrozna a zeleniny spracúva lisovaním na 100 %-né šťavy. Základom je jablčná šťava, ktorá je obohatená o chuť iného druhu ovocia alebo zeleniny ako je cvikla, mrkva, rajčina, jahoda, brusnica, čerešňa, maliny, ríbezle, čučoriedky, šípky a iné. Obľúbené sú aj čisté jablčné a hroznové šťavy. Okrem toho sa venuje produkcii bieleho aj červeného vína.

Ovocinársko-vinohradnícke družstvo bolo založené v roku 2003, jeho začiatky však siahajú do roku 1998, kedy jeden zo zakladajúcich členov už podnikal ako samostatne hospodáriaci roľník. Zlom v podnikaní nastal na podnet ďalšieho z členov, ktorý navrhol v roku 1999 prenajať vinohrady od Poľnohospodárskeho družstva Valická dolina. Pre ďalšiu stabilizáciu podnikania padlo rozhodnutie o založení podnikateľského subjektu na báze dvoch rodín, čím došlo k založeniu družstva. V súčasnosti je členom Ovocinárskej únie Slovenskej republiky, Zväzu integrovanej produkcie ovocia a Zväzu integrovanej produkcie hrozna a vín (IPROVIN).

Predstavte nám v krátkosti Vaše družstvo.

Sídlime  v Rimavskej Sobote, kde vykonávame výskum a pokusníctvo. Máme tu aj vlastnú predajňu s našimi produktmi a nájdeme tu aj klimatizovaný sklad ovocia, výrobňu na 100%-né ovocné šťavy a vinárstvo, v ktorom sa venujeme produkcii bieleho aj červeného vína. Výsadba prebieha vo Valiciach, kde v súčasnosti obhospodarujeme 32,5 ha vinohradov, 30 ha sadov a 125 ha ornej pôdy a trávnatých porastov. Naše družstvo je malé a rodinné. Pozostáva z dvoch rodín, rodiny Balogovcov a Tóthovcov. Zamestnávame 26 stálych zamestnancov.

Čo všetko pestujete vo Vašich sadoch a vinohradoch?

V ovocnom sade môžeme nájsť hrušky, jablká, broskyne, marhule, čerešne, višne, slivky, ale aj jahody. Okrem toho pestujeme aj takmer všetky druhy zeleniny. Vo vinohradoch sa zameriavame na odrody ako Pálava, Chardonnay, Muškát žltý, Lipovina, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Burgundské biele, Frankovka, Cabernet Sauvignon a ďalšie.

Kedy ste začali podnikať?

Podnikať sme začali vo Valiciach v roku 1999, čiže pred dvadsiatimi rokmi. Začiatky boli samozrejme ťažké, odkúpili sme staré vinohrady, ktoré bolo nutné zlikvidovať a následne vysadiť nový vinohrad a ovocný sad. Od roku 2012 spracovávame časť dopestovaných jabĺk, hrozna a zeleniny na lisovanie 100 % štiav, ktoré sú buď čisté alebo obohatené o chuť iného druhu ovocia či zeleniny.

V čom sú Vaše produkty výnimočné?

Podobné produkty ako sú napríklad ovocné šťavy sa dajú za nízke ceny nakúpiť v hypermarketoch, ale záruka, že sú zdravé a technologicky šetrne vyrobené, tam nie je. U nás sú ovocné šťavy kontrolované, každoročne sú zasielané vzorky na laboratórne rozbory, napríklad  na prítomnosť ťažkých kovov, rezíduí pesticídov a dodnes sme pri každom rozbore na nulovom stave. To potvrdzuje, že naše produkty sú zdravé.

Dodávate aj do obchodných reťazcov?

Bolo obdobie, kedy sme predávali vína do obchodných reťazcov, no po styku so zlými praktikami sme sa rozhodli, že toto nebude naša cesta. Začali sme predávať radšej v menšom okruhu, aby sme nasýtili našim sortimentom región Gemer-Malohont a okolité regióny a na to nepotrebujeme hypermarkety. V Rimavskej Sobote máme vlastnú predajňu, na ktorú si ľudia zvykli a radi ju vyhľadávajú.

Je Valická dolina úrodná lokalita?

Valická dolina sa druhým menom nazýva aj suchou dolinou. Je v nej skutočne málo vody. To znamená, že nemáme vodu nielen na závlahy, ale mnohokrát ani na chemickú ochranu. Je limitujúcim faktorom, preto naše výsadby nemôžu byť príliš zahustené. Prispôsobujeme sa teda prírode, ako len môžeme. Výhodou je to, že táto dolina je do dnešného dňa nedotknutá, žiadny priemysel v nej nikdy nebol, takže tu nemožno nájsť znečistenie životného prostredia.

Sú Valice historicky späté s pestovaním?

Určite by sme mali spomenúť, že Valická dolina sa vyznačuje bohatou históriou v pestovaní hrozna a ovocia. Už z roku 1567 existujú písomné poznatky o tom, že v nej pôsobil vinohradnícky spolok, založený so svojimi tradíciami. Hrozno sa tam začalo pestovať už  minimálne o 200 – 300 rokov skôr, ako uvádzajú tieto písomné zmienky. Napríklad aj Valické slivky boli známe odjakživa a Valická slivovica bola obľúbená aj v  Bratislave či Budapešti. Snažíme sa preto vrátiť do tejto doliny všetko cenné, čo tu niekedy bolo. Samozrejme, niečo sa dá, niečo nie.

Aké sú Vaše plány do budúcna?

Plánujeme obnovovať sad a vinohrad vo Valickej doline. V súčasnosti pracujeme na plánoch a rozpočtoch novej haly, aby sme mohli rozšíriť výrobu v Rimavskej Sobote, napríklad aj o degustačnú miestnosť pre 30-40 ľudí a parkovisko pre autobusy. Bude sa tam dať degustovať absolútne všetko, čo vyprodukujeme. Okrem toho plánujeme vybudovať ďalšiu miestnosť na dozrievanie vína v dubových sudoch. Chceli by sme rozšíriť výrobu tak, aby sme mohli celú  úrodu spracovať. V súčasnosti 70% predávame, lebo nedokážeme spracovať všetko, ale v budúcnosti by sme ju radi spracovali celú doma a následne predávali vo forme výrobkov.

Čo by ste odporučili začínajúcim pestovateľom?

Rozhodne odporúčam nebáť sa. Dnes je veľký problém s pôdou, no je nutné postupne začať. Možno len v malej záhradke, ale pokiaľ je chuť, tak sa postupne výsledky dostavia. Vyžaduje si to množstvo manuálnej práce a nič nejde odrazu. Každú rastlinu si treba postupne sledovať, rozširovať svoje znalosti a skúsenosti, čím sa dá postupne vyhnúť väčším problémom s pestovaním.

Na čo ste najviac hrdí?

V minulosti sme sa stali víťazom v súťaži TOP Agro a získali sme cenu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za najlepší manažment, bolo to v roku 2016. Toto ocenenie sa udeľovalo spomedzi všetkých poľnohospodárskych podnikov na Slovensku.  Sme na to mimoriadne hrdí, pretože je to skutočný dôkaz toho, že poctivá práca môže byť ocenená.

 

Kontakt na výrobcu:

GEMERPRODUKT VALICE, OVD
Okružná 3771
979 01 Rimavská Sobota
+421 47 552 2178
+421 910 948 881
info@gemerprodukt.sk
www.gemerprodukt.sk
www.gemershop.sk

Predajné miesto:
GEMERPRODUKT VALICE, OVD
Okružná 3771
979 01 Rimavská Sobota
+421 47 552 3192

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Vyšívanie ho sprevádza takmer celým životom

Rudolf Kamenský – Rušne vyšívané obrazy

kamenský15Rudolf Kamenský z Hrachova sa vyšívaniu venuje, vrátane menších prestávok, už od roku 1963. Základy sa naučil od starších príbuzných. Inšpiráciu hľadá v prírode, zaujímavých mestských objektoch, na hradoch a podobne. Jeho obrazy sú vyšívané klasickou ihlou a vlnou, resp. bavlnou na podklade kanava podľa vlastných náčrtov a nákresov, alebo podľa zakúpených predlôh. Po vyšití sú obrazy zarámované a môžu slúžiť ako tradičná dekorácia stien interiéru.

Kedy a ako ste začínali vyšívať?

Moja rodina pochádza z Detvianskych lazov. Keď som bol malý, presťahovali sme sa do Hrachova, kde sa nachádza rodičovským dom, v ktorom žijem dodnes. Som na dôchodku, takže posledné roky sa vyšívaniu venujem podstatne častejšie ako kedysi, keď som pracoval.
Vyšíval som už od malička. S rodinou sme bývali na pustatine, v horárňach, takže vždy bolo nutné sa starať aj o dobytok. Aby som sa pri kravách nenudil, tak mi v deviatich rokoch strčili do ruky ihlu s vlnou. Neskôr na strednej škole, alebo aj keď som sa oženil, namiesto vysedávania v krčme som nosil so sebou vyšívanie. Aj keď som chodieval s dcérkami na prechádzky, tak som si popri kočíkovaní sadol kdekoľvek v parku na lavičku a vyšíval som.

Aké motívy najčastejšie vyšívate?

Rád sa inšpirujem prírodou, pretože som v nej vyrastal. Najčastejšie vyšívam krajinky, ale záleží aj podľa želaní zákazníkov. Mám v obľube vyšívať aj hrady a zámky. Medzi mojimi obrazmi nájdete množstvo motívov zo Slovenska, ale ak by som chcel zvečniť  všetko, čo tu na Slovensku máme, tak by som musel žiť aj tri životy. Vyšívam aj pre cirkev, ktorá má špeciálne požiadavky na vzhľad obrazov.

Kde všade nájdeme Vaše obrazy?

Moje obrazy nájdete na rôznych miestach vo svete, napríklad aj v Severnej Karolíne alebo vo Švajčiarsku. Je to práve tým, že v Alpách sa nachádza nádherná príroda, ktorú potom vyšívaním zvečňujem. Nemôžem povedať, že by som na tomto remesle zbohatol, pretože je to skôr môj koníček a väčšinu obrazov, ktoré vyrobím, darujem pri rôznych sviatkoch alebo výročiach mojim známym a kamarátom.

Kam siaha tradícia tohto remesla?

Remeslo ako také sa kedysi využívalo napríklad pri čalúnenom nábytku, pri sedačkách, operadlách alebo rôznych poťahoch. Videl som to napríklad v poľovníckom kaštieli v Svätom Antone, kde mi udrel do očí nábytok s poškodenou výšivkou. Vtedy som sa pýtal miestnej kurátorky, prečo to nedajú opraviť. Odpoveďou bolo, že je náročné nájsť toho, kto by to opravil, nakoľko dnes sa už tejto činnosti venuje len obmedzený počet ľudí.

Aký je postup pri Vaše práci?

Postup je veľmi jednoduchý. Pokiaľ vyšívam svoju vlastnú kresbu, tak použijem špeciálnu látku, kanavu. Moji známi mi pravidelne prinášajú rôzne zbytky vĺn, takže pracujem prevažne s týmto materiálom. Keď sa mi vlna minie, dokúpim si v galantérii nové zásoby. Vždy sa snažím začínať od najtmavšej vlny po tú najsvetlejšiu, takže s bielou vlnou pracujem až na koniec. Je to hlavne kvôli očiam, nakoľko vidím len na jedno oko. Keď je práca hotová, prežehlím ju a odnesiem zarámovať.

Nachádza sa medzi Vašimi obrazmi aj nejaký, ku ktorému máte špecifický vzťah?

Jeden z mojich najobľúbenejších obrazov je portrét pápeža Jána Pavla II. Vyšíval som ho po tom, ako sme sa osobne stretli ešte na jar v roku 1978 v Krakove. Boli sme tam na zájazde a keď sme s partiou vonku spievali, započul nás a prišiel za nami. Zaspieval si s nami, zabavil sa a ešte si aj zahral na fujare. Pol roka na to bol zvolený za pápeža. Zhodou okolností potom, keď prišiel na Slovensko, tak nocoval v dome na Spišskej Kapitule, v ktorom som sa narodil.

Čo Vás na tomto koníčku najviac baví?

Najväčšiu radosť mám skutočne z toho, keď niekoho mojou prácou obdarujem. Teší ma, že tu po mne niečo ostane, pretože tie obrazy nejakú dobu vydržia a môžu tešiť ďalšie generácie.

 

Kontakt na výrobcu:

Rudolf Kamenský
Osloboditeľov 242
980 52 Hrachovo
+421 905 152 776
vierka.kamenska@gmail.com

 Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Vďaka starému otcovi vyrastal od malička so včelami

Jácint Majoros – Med, včelí peľ a propolis

majoros12V rodine Jácinta Majorosa má výroba medu už viac ako 150-ročnú tradíciu. Dnes sa špecializuje na produkciu agátového, kvetového, lipového, repkového, lesného, malinového a zmiešaného medu. Ponúka taktiež kvetový, repkový a zmiešaný včelí peľ a propolis.

Jácint Majoros z Tornale sa zaujímal o včelárenie odmalička, priučil sa mu u starého otca, známeho včelára a lektora včelárstva Štefana Viczéna. Jeho včelárska farma MAJA momentálne obhospodaruje do 200 včelstiev na dvoch stálych stanovištiach. Okrem toho kočuje na 2-3 kočovné stanovištia v regióne, vďaka čomu ponúka zákazníkom široký sortiment medu.

Venujete sa včelárstvu sám?

Sme včelárska rodina, nevčelárim len ja, ale aj moja manželka. Môj starý otec bol známy včelár a aj ďalší naši predkovia zhruba 150 rokov dozadu tiež včelárili. Ostali nám po nich aj staré náradia, ktoré dnes majú pre nás vysokú historickú hodnotu.

Koľko včelstiev vlastníte?

Momentálne vlastníme 3 včelnice, čo je zhruba do 200 včelstiev. Chodievame za včelou pastvou, to znamená, že kočujeme. Vyhľadávame prevažne agát, repku, lipu a lesné porasty. Zbierame samozrejme aj peľ a propolis, pretože vyrábame napríklad aj propolisovú tinktúru. Okrem toho mám menšiu dielňu, kde si sám vyrábam aj rámiky do úľov.

Aké boli vaše začiatky? Kto vás ku tomuto remeslu priučil?

Doviedli ma k tomu starí rodičia. Práve vďaka starému otcovi som od malička vyrastal so včelami. S včelím úľom som odfotený aj na mojej prvej fotke, keď som mal len 6 mesiacov. Včeláreniu som sa venoval už ako malý škôlkar. Práve vtedy je najideálnejšie začať. Poznatky, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, sa nedajú len tak za chvíľu načítať z kníh. Je potrebné s tým žiť dlho a sústrediť sa na množstvo detailov v prírode, napríklad kedy ktorá rastlina začne kvitnúť. Usilovne pozorujem prírodu počas celého roka, pretože tak to robil aj môj starý otec, ktorý zaznamenával rôzne informácie o počasí a kvitnutí rastlín viac ako 70 rokov.

Zmenil sa vzťah ľudí ku včelím produktom oproti minulosti?

Na stole našich predkov nikdy nemohol chýbať med. Buď ho konzumovali len tak alebo ho jedli s chlebom. Používali ho do čaju, ale aj na pečenie. Toto sa za posledné roky zmenilo a to nie je dobré. Možno je to aj tým, že u nás sa normálny med v obchodných centrách takmer nedá kúpiť a ten, ktorý tam nájdete, sa nedá nazvať medom. Naše slovenské medy sú pritom mimoriadne kvalitné, preto by si každý mal nájsť svojho včelára, od ktorého bude pravidelne med odoberať.

Koľko času denne venujte včelám?

Keďže máme zhruba 200 rodín, musím sa im venovať od rána do večera. Keď kočujeme, musím byť pri nich aj v noci, aby sa nestalo, že nám včely ukradnú. Tie tri včelnice nie sú od seba veľmi vzdialené a peľ sa musí zbierať každý deň, takže ich máme rozložené na jednej ceste. Keď idem na včelnicu, mobil nechávam doma, aby som si oddýchol a venoval celý svoj čas im. Včeláriť sa nedá kvôli financiám, je to práca, ktorej sa človek musí venovať z lásky, musí mať rád prírodu a zvieratá.

Akým spôsobom predávate med?

Kedysi sme predali med naraz. Prišli výkupcovia, med sme predali a potom sme už len čakali do ďalšieho roka. Teraz to tak už nerobievame, väčšinou sa snažíme, aby sme ho predali my, buď z domu alebo na rôznych remeselných trhoch. Je potrebné, aby sme si vytvorili databázu odberateľov, aby jednak vedeli o nás, poznali nás a uvedomili si, že naše včelie produkty sú skutočne kvalitné. Med nám vydrží z jedného roku na druhý, takže nepredáme toľko, koľko vyrobíme.

Aké aktivity plánujete do budúcna?

Pravidelne chodievam prezentovať včelárstvo deťom na základné školy, je o to veľký záujem. Preto by sme v budúcnosti chceli zrekonštruovať staršiu budovu, bývalú školu v obci Leváre, ktorú sme kúpili minulý rok. Chceli by sme v nej zriadiť ukážkovú včelnicu, ako aj múzeum či skanzen, kde by sme prezentovali práve tie staré predmety a náradia, ktoré naša rodina vlastní, aby aj verejnosť mohla vidieť, ako sa včelárstvo vyvíjalo.

 

Kontakt na výrobcu:

MAJA – Majoros Jácint
Bakulínyho 736/7
982 01 Tornaľa
+421 907 880 772
info@majafarm.sk
www.majafarm.sk

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Dôraz kladú na pôvod a tradičnú chuť mäsových špecialít

Štefan Tankó – Mäso a mäsové výrobky

Mäso a mäsové výrobkyGazdovský dvor rodiny Tankovcov ponúka na predaj bravčové a hovädzie mäso, domácu údenú a surovú klobásu, jaternice, tlačenku, gazdovské párky a špekáčiky, údenú a varenú paprikovú slaninu, bravčové oškvarky a masť, domácu údenú a dusenú šunku. Všetky produkty obsahujú mäso výlučne z vlastnej produkcie. Celá škála tradičných výrobkov typických pre domáce zabíjačky, sa zhotovuje ručne, s minimálnym použitím automatizovaných technológií.

Štefan Tankó s rodinou sa od roku 2013 zaoberá predajom čerstvého výsekového bravčového a hovädzieho mäsa a výrobou domácich mäsových výrobkov zo zvierat chovaných na vlastnej farme. Všetky výrobky sú vyrábané výlučne z čerstvého mäsa bez pridania umelých látok, chemikálií a prísad.

Priblížte nám Vaše podnikanie a priestor, kde pôsobíte.

V poľnohospodárstve podnikám 40 rokov. Ako rodinný podnik sa zaoberáme rastlinnou a živočíšnou výrobou, pričom počas predošlých rokov sme sa venovali hlavne výkrmu bravčových a hovädzích zvierat. Pred piatimi rokmi sme postavili väčšiu gazdovskú budovu v Nižnej Pokoradzi, kde spracúvame mäso z našich vychovaných ošípaných, ktoré sú najskôr odvezené na bitúnok do Rimavskej Soboty. Už niekoľko rokov zamestnávame 10 stálych zamestnancov, ktorí pracujú na rôznych funkciách a starajú sa o kompletný proces výroby. V súčasnosti hospodárime na 210-tich hektároch, čo nám zabezpečuje adekvátne podmienky. Okrem toho poskytujeme aj činnosť veterinárneho lekára pre domáce zvieratá.

Kam siahajú Vaše začiatky?

Bolo to v čase, keď sme sa rozhodli rozšíriť našu rodinnú farmu do podnikateľskej podoby. Vlastnili sme rozsiahlejšie pozemky, vďaka čomu sme sa stali stabilnejšími a dokázali sme pestovanie a chov rozširovať. V začiatkoch to bolo náročné, pretože sme museli investovať väčší objem financií. Keďže mám dvoch synov, z ktorých jeden je zverolekár a druhý poľnohospodársky inžinier, dokážeme sa v podnikaní navzájom dopĺňať. Nakoľko v súčasnosti ľudia vyhľadávajú podobné predajne regionálnych produktov, radi by sme investovali do ďalšieho rozvoja podnikania. Rozšírenie výroby si však žiada väčšiu investíciu, preto by sme sa časom chceli uchádzať aj o podporu z národných alebo iných zdrojov.

Mali ste už predtým nejaké skúsenosti?

Pracoval som na najrôznejších pozíciách, prešiel som si skoro všetkými odbormi poľnohospodárstva a už vtedy som doma choval domáce zvieratá. Neskôr som prešiel k podnikaniu a ako roky ubiehali, postupne sme na chov stavali nové a nové priestory. Keď moji synovia absolvovali školy, boli sme si istí, že oni budú vedieť rozvíjať náš rodinný podnik.

Čím sú Vaše produkty výnimočné?

Naše produkty sú výnimočné nielen svojim kvalitným spracovaním, ale hlavne ich pôvodom. Nepoužívame žiadne chemikálie, ktoré by im mohli uškodiť, čím sa ich kvalita odlišuje od výrobkov, ktoré sú dovážane zo zahraničia. Zakladáme si na dlhoročnej tradícií.  Naši predkovia rovnako chovali zvieratá a pri výrobe mäsových špecialít taktiež nepoužívali žiadne chemikálie.

Na čo kladiete najväčší dôraz?

Je pre nás dôležité, aby výrobky boli čo najzdravšie a najprirodzenejšie.  Ľudia si to vážia a kupujú ich. Sú zvyknutí na tradičné chute mäsových špecialít a preto sú naše výrobky pre nich lahodné.  Zvieratá kŕmime bez najrôznejších pridaných komponentov. To znamená, že šrot vyrábame z našich vypestovaných surovín.  Práve táto kŕmna zmes zaručuje finálnu kvalitu mäsových výrobkov.

Čo všetko svojim zákazníkom ponúkate?

V našej predajni môžu ľudia nájsť široký sortiment mäsa a mäsových výrobkov z domáceho chovu. Zaoberáme sa predajom najmä bravčového a hovädzieho mäsa, ako aj výrobou a predajom výrobkov z neho. Ak sa niekto chystá grilovať, z našej ponuky si môže vybrať to pravé, čo ulahodí jeho chuťovým pohárikom.

Ako sa Vaše produkty dostanú ku zákazníkom?

Naše produkty dodávame zákazníkom prostredníctvom vlastnej predajne na Nižnej Pokoradzi. Vďaka nej si zákazníci môžu na jednom mieste nakúpiť čokoľvek, na čo majú chuť. Nájdu tu najrôznejšie produkty z našej výroby. O ich kvalite hovorí hlavne záujem zo strany stále prichádzajúcich zákazníkov. Ľudia si časom zvykli, že tieto výrobky sú predávané okamžite po ich výrobe, čo zaručuje ich maximálnu čerstvosť. Na týždennej báze dodávame na pulty v našej predajni čerstvé špeciality s tradičnými receptúrami, ktoré ľudia radi vyhľadávajú.

 

Kontakt na výrobcu:

SHR Štefan Tankó
Nižná Pokoradz 52
979 01 Rimavská Sobota
+421 908 277 236
stefan_tanko@post.sk

Predajné miesto:

Gazdovský Dvor – Gazda udvar
Nižná Pokoradz 61
979 01 Rimavská Sobota
+421 908 277 236
mvdr.tanko.stefan@gmail.com

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Prírodnú kozmetiku premenila zo záľuby na voňavé živobytie

Katarína  Slaninová – Prírodné mydlá a šampóny, šľahaný telový krém

slaninova27Mydlá Kataríny Slaninovej sú vyrábané procesom za studena, výhradne bez použitia palmového oleja. V ponuke sú mydlá s minimálne 24 % podielom kozieho mlieka, aj bez neho. Spolu so šampónmi obsahujú len rastlinné oleje a maslá. Liečivé účinky a vôňu im dodávajú sušené bylinky a éterické oleje, telu prospešné íly, či himalájska ružová soľ. Šľahaný telový krém je bez silíc a konzervantov, balený v skle.

Katarína Slaninová z Hrnčiarskych Zalužian sa výrobe mydiel a kozmetiky intenzívne venuje už 8 rokov. Od roku 2016 sa jej záľuba stala zároveň každodenným zamestnaním. Pri výrobe sa necháva inšpirovať liečivou silou prírody a využíva silu jej darov, aby pokožke svojich zákazníkov dopriala len to najlepšie pre jej zdravie a sviežosť.

Ako ste sa dostali k výrobe mydiel?

Mydlá som začala vyrábať po tehotenstve v roku 2012. Bola som práve na materskej, keď som sa dostala ku rôznej literatúre a videám zameraným na výrobu mydiel. Neskôr som zistila, že ich výrobe sa venovala aj moja stará mama. Najskôr som to dlhšie študovala, napokon som si povedala, že je najvyšší čas to vyskúšať.  Prvé moje mydlo bolo olivové, zapáčilo sa mi a hneď ma to chytilo za srdce.

Na kom ste v začiatkoch výrobky odskúšali?

V rodine sme mali kožné problémy. Môj prostredný syn mal atopický ekzém. Iní rodinní príslušníci mali problémy s rôznou drogériou, ktorá obsahovala nepriaznivú chémiu. Hľadali sme preto spôsoby, ako by sme im mohli pomôcť. Napokon tie moje mydlá zapôsobili a koža sa začala uzdravovať.  Následne som sa začala výrobe detailnejšie venovať a zaoberám sa ňou až dodnes. Stále sa však snažím objavovať niečo nové, čím by som pomohla širšiemu okruhu ľudí.

Čo všetko by sme našli medzi Vašimi výrobkami?

Vyrábam šampóny na vlasy, mydielka s kozím mliekom, mydielka bez kozieho mlieka, šľahaný telový krém, dokopy je to nejakých 26 výrobkov, ktoré si ľudia môžu vybrať, pričom na väčšinu z nich mám udelenú značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT.

Aký je postup pri výrobe mydla?

Keď sa rozhodnem vyrobiť mydielko, tak si najskôr nachystám formy, oleje, lúh, ale aj prostredie okolo seba so všetkými pomôckami. Následne si miešam oleje s lúhom. Na miešanie používam mixér, aby som získala správnu konzistenciu. Napokon to vylievam do foriem, ktoré nechám odpočívať. Po odpočinutí sa mydielko môže začať krájať.  Nakrájané mydielko odpočíva 4 až 6 týždňov.  Nakoniec sa opracuje, pobalí a môže ísť ku klientovi.

Ako postupujete pri výrobe nových produktov?

Veľakrát je to o intuícii, ktorú spojím s nejakým nápadom, ale v prvom rade sa snažím o to, aby bol výsledný efekt na koži čo najlepší. Hotové mydlá dolaďujem podľa toho, ako na ne reagujú kamaráti a známi.

Čo vás na tomto remesle fascinuje?

Táto práca je skutočne úžasná, pretože je voňavá. Je nevyspytateľná,  ale keď vidím výsledný efekt na ľuďoch, ktorým naozaj pomôžu moje mydlá, tak to skutočne zahreje pri srdiečku. Ľudia sa potom vracajú spokojní a priaznivú odozvu napokon posúvajú ďalej. To je pre mňa skutočne najlepšia reklama.

Akým spôsobom sa mydlá vyrábali v minulosti?

V minulosti ľudia vyrábali mydlá hlavne zo živočíšnych odpadov zo zabíjačiek a robili to za tepla. Museli to variť v kotloch aj 2 – 3 dni.  Ja vyrábam mydlá za studena, čiže celý proces je rýchlejší. Keďže používam hlavne rastlinné oleje a maslá,  tak je ich konzistencia iná. Majú úplne odlišnú vôňu ako živočíšne mydlá. Viem to, pretože mám odložené vyše 60 ročné živočíšne mydlo mojej babky. Aj v súčasnosti ľudia zvyknú vyhľadávať tieto živočíšne mydlá, používajú ich predovšetkým na pranie, pretože úžasne púšťajú nečistoty.

Prečo by si spotrebitelia mali vybrať práve Vašu kozmetiku?

Pokožka je najväčší orgán ľudského tela, čo si mnohí z nás často neuvedomujú.  Práve kvôli tomu by mali ľudia dbať na to, čo na ňu používajú a čo jej dávajú „jesť“. Aj preto sa snažím vyberať na výrobu mojich produktov suroviny v najvyššej kvalite, ako sú za studena lisované oleje, kozie mlieko, med či bylinky. Nepoužívam konzervanty ani žiadne penivé zložky. Je úžasné, že moje mydlá nezaťažujú životné prostredie a sú skutočne biologicky rozložiteľné.

 

Kontakt na výrobcu:

Katarína  Slaninová – KS PRÍRODNÉ MYDLÁ
Hrnčiarske Zalužany 58
980 12 Hrnčiarske Zalužany
+421 915 150 309
info@prirodnemydlaks.sk 
www.prirodnemydlaks.sk

Predajné miesta: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode, v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote (Hlavné námestie 5/2), v Mili obchodíku v Lučenci (T. G. Masaryka 15), v Regeneračnom ivicentre v Lučenci (Jókaiho 312/37) alebo v Biopotravinách SLNIEČKO v Banskej Bystrici (Národná 6).

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč

Popri teplom dreve ho fascinuje aj studený svet drôtu

Július Bútora – Drotárske a rezbárske výrobky

butora08Július Bútora z Drienčan sa rezbárskej výrobe začal venovať koncom 80. rokov, kedy vyrezal svoje prvé koryto z topoľového dreva. Remeslo spolu s niektorými nástrojmi zdedil po svojom otcovi. Postupom času ho popri teplom dreve začal fascinovať aj studený svet drotárstva. Okrem rezbárstva sa tak zaoberá opletaním drôtom. Opletá keramiku, ktorej drôtom doplní dizajn i využitie a poškodeným kúskom vdýchne nový život.

Jeho drôtom opletaná keramika zahŕňa džbány, krčahy, či misy, ktoré sú opletané pozinkovaným, žíhaným alebo medeným drôtom, rôznymi vzorkami i technikami výpletu. K dreveným rezbárskym výrobkom patria vahany, varechy a korytá, ktoré sú vyrábané starou technikou, poctivou ručnou prácou – vydlabávaním zo starého sušeného osikového dreva.

Ako ste sa dostali ku drotárčine a aké boli Vaše začiatky?

Vlohy k umeniu som mal odmalička. Najprv som sa venoval rezbárstvu, ku ktorému som sa dostal aj vďaka svojmu povolaniu, keď som ako lesník prichádzal denno-denne do kontaktu s drevom. Drotárstvo ma zaujalo až neskôr, inšpiroval som sa na remeselných výstavách i v knihách s technikami spracovania drôtu. Drotárčine som sa učil postupom času, prichádzal som na nové techniky a zlepšoval sa. Drôt je klzký materiál, takže najskôr bolo nutné naučiť sa kotviť ho. Keď som začínal opletať keramiku, musel som spolupracovať s aj keramikármi, lebo oni mi ju pripravujú a ja ju potom dotváram.

Čo všetko by sme našli medzi Vašimi výrobkami?

Okrem rezbárskych výrobkov je to najmä drôtom opletaná keramika, na ktorú som získal regionálnu značku, ale opletávam aj sklo alebo kombinujem drôt s drevom. Vyrábam napríklad aj vtáčie klietky alebo naposledy som opletal vábnicu pre poľovníkov, ktorá tým získala iný zvuk. Stále skúšam nové veci podľa požiadaviek zákazníkov, takže medzi mojimi výrobkami by ste našli čokoľvek.

Kam siaha tradícia drotárstva?

Drotárstvo ako také má dlhoročnú tradíciu, siaha až do polovice 18. storočia. Vlani bolo nominované na zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Drotárstvu ako doplnkovému zamestnaniu sa venovali najmä poľnohospodári, pričom sa zameriavali na opravu keramiky a plechového riadu alebo výrobu úžitkových predmetov. V našom regióne máme skôr keramikársku tradíciu ako drotársku, preto si tu ľudia skôr vyrobili novú keramiku, ako by mali reparovať tú poškodenú. No v oblastiach, kde bolo keramikárov málo, museli ľudia s poškodenou keramikou vyhľadať drotára, aby im ju zreparoval. Občas sa keramika opletala aj v predstihu, pretože sa dovážala do väčších vzdialeností a bolo potrebné sa vyhnúť jej poškodeniu.

Aké techniky sa používajú?

Požívajú sa tri techniky. Prvá je rybinová, ktorá spočíva v tom, že nekonečný drôt sa obtáča do špirály a slučky sa robia v tvare rybiny. Druhá je z môjho pohľadu trošku náročnejšia, vyzerá ako včelie plásty. Vznikajú ňou šesťuholníky, ktoré pozostávajú z nastrihaných drôtov rovnakej dĺžky. Potom je ešte technika, ktorou sa urobí rebrovanie – vytvorí sa kotvenie a medzi to sa naťahá drôt, ktorý sa napína. Potom sa drôtom obtáča celá nádoba. Je to veľmi pevný spôsob techniky.

Koľko času Vám obvykle zaberie jeden výrobok?

Je to veľmi ťažké odhadnúť, pretože záleží od náročnosti a požiadaviek zákazníka, ale nikdy nie menej ako tri dni. Veľa času zaberie príprava a dávam si záležať na precíznosti. Predstava o konečnej podobe výrobku ma natoľko láka a ženie vpred, že som spokojný až vtedy, keď je hotový.

Čím vás toto remeslo očarilo?

Čaro tohto remesla je v tom, že z obyčajného drôtu, ktorý sa dá kúpiť kdekoľvek a za nie veľké peniaze, vytvoríte výrobok, ktorý buď niekomu skrášli prostredie alebo mu to poslúži na úžitok, na ktorý si ho kúpil. Preto sa snažím venovať tomu dostatok času, aby to bol zmysluplný výrobok.

Môže sa to naučiť ktokoľvek?

Každý sa to môže naučiť, ale bez toho, aby tomu venoval hodiny práce a pracoval na sebe, to nejde. Podstatné je neustále s drôtom pracovať a každý rozrobený výrobok dokončiť. Na začiatku sa drôt začne sťahovať a aj napriek tomu, že ho ťaháte dohora, neudrží sa. Keď prekročíte polovicu a napnete ho, budete prekvapený z jeho vlastností, ako sa dokáže zaujímavo vycentrovať.

 

Kontakt na výrobcu:

Július Bútora
Drienčany 92
980 23 Drienčany
+421 918 335 128
butora.drotarstvo@gmail.com
www.drotarstvobutora.sk

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode.

 

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

 loga MAS + BBSK

 

Rozhovor viedol Matej Kováč