Tkanie je čerešničkou na torte, príprava naň si vyžaduje oveľa viac

Ľubomíra Žilková – Tkané ľanové výrobky

Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou sa tkaniu priučila od svojej mamy, čím nadviazala na starú rodinnú tradíciu. Jedinečnosť svojich výrobkov vidí hlavne v ručnej tradičnej výrobe, v ľanovom materiáli, ktorý si sama pestuje aj spracováva, a v zachovávaní pôvodných tradičných ľudových vzorov spojených s modernejším dizajnom.

Medzi jej tkané ľanové výrobky patria handričkové pokrovce, ľanové prestierania a ľanové textilné doplnky. Pri ich výrobe používa ručne spracovaný ľanový materiál dopestovaný v Kokave nad Rimavicou, v miestnej časti Kotoška, ktorý im vtláča punc originality a výnimočnosti. Ľan tvorí osnovu handričkových pokrovcov, do ktorej sa zatkáva textília nastrihaná na pásiky. V prípade ľanových prestieraní tvorí osnovu bavlna, do ktorej sa pri technike ažúrka zatkáva ľan a pri technike preberania ľan aj farebná bavlna. Rovnako je to aj v prípade ľanových textilných doplnkov ako sú taštičky, vankúšiky či utierky.

Ako a kedy ste sa ku tkaniu dostali?

Tkanie je u nás rodinná tradícia. Venovala sa mu stará mama, pár rokov dozadu aj mama, takže som sa s týmto remeslom stretávala odmalička. Postupne mi odovzdávala svoje skúsenosti, aby remeslo nezaniklo a dnes sa dá povedať, že som ho zdedila. Tkaniu sa intenzívne venujem od roku 2000. Najprv som používala rôzne materiály ako konope, ľan či bavlna. Medzitým som zistila, že najviac atraktívny je pre mňa ľan, preto som pri ňom ostala a začala sa naň zameriavať. Dospelo to až k tomu, že v súčasnosti v mojich výrobkoch bežne nájdete mnou ručne vypestovaný ľan.

Akým spôsobom je tkanie späté s obcou Kokava nad Rimavicou?

Moja mama bývala na vrchoch nad Kokavou a tkala na jednoduchších krosnách ako sa používali napríklad na východe Slovenska. Čo sa týka materiálu, tak u nás sa viacej využívalo konope a ľan. Moje tkanie je tiež špecifické, pretože sa snažím do výrobkov zapracovávať tradičné kokavské vzory, ktoré sa používali aj kedysi. Tkám ich na tradičných krosnách, na ktorých používam tradičný materiál a snažím sa dodržať všetky technologické postupy, ktoré sú typické pre oblasť regiónu Gemer-Malohont.

V čom spočíva princíp tkania?

Zjednodušene by sa dalo povedať, že tkanie je o krížení nití. Človek by to rozhodne mal vidieť, lebo opísať to do detailu je doslova veľmi komplikované. Samotnému tkaniu, ktoré je už len čerešničkou na torte, predchádza niekoľko oveľa komplikovanejších krokov ako je snovanie, navíjanie na krosná či naberanie do nitelníc brda, ktoré môžu niekedy trvať aj 3 dni. Kedysi to fungovalo tak, že by sme na dedine mohli nájsť pre každý z uvedených úkolov inú ženu, napríklad ženy, ktoré iba snovali. Našťastie mňa mama naučila všetky kroky, takže si ich dokážem robiť sama.

Ako je to s pestovaním ľanu?

Ľudia sa ma zvykli veľmi často pýtať na ľan, preto som si postupne musela všetky informácie o ňom naštudovať, aby som im vedela odpovedať. Zo začiatku som si o pestovaní ľanu iba čítala, napokon som si to aj odskúšala. Aj napriek tomu, že mi mama stále hovorievala, aká je to náročná práca, stále som pociťovala potrebu vyskúšať si, ako z malého semienka, ktoré vložíme do zeme, vznikne látka či oblečenie. Ľan sa seje v podstate rovnakým spôsobom ako obilie. Po vzídení sa musí plieť, nech je políčko bez buriny, pretože tá znehodnocuje ľanové stebielka. Následne ľan kvitne nádhernou svetlomodrou farbou a po odkvitnutí sa kvietky zmenia na akési guličky, ktoré sa dozrievaním sfarbia do zlatožlta. Ľan sa napokon vytrháva, nežne sa. V dnešnej dobe je už priam nemysliteľné, aby človek dokázal týmto spôsobom vypestovať dostatok ľanu na všetky potrebné výrobky z neho, ktoré denne využíva. Ja mám zásoby od mamy aj od starkej. Aj tak ako základ nezvyknem používať čistý ľan, pretože je to vzácny a veľmi prácne získaný materiál.

Zúčastňujete sa aj nejakých podujatí?

Väčšinou sú to najrôznejšie festivaly, na ktoré chodievam s ukážkami remesla, ktorému sa venujem. Je to skôr o prezentovaní tkania formou akéhosi zážitkového vzdelávania, nakoľko ľudia majú možnosť nielen vidieť, ale aj vyskúšať si to. Je to aj z toho dôvodu, že nedokážem vyrobiť toľko výrobkov, aby som ich mohla tak často predávať. Zvyknem sa prezentovať aj mimo podujatí, napríklad som mala výstavu s názvom Od ľanu po plátno, kde som názorne predstavovala kompletnú postupnosť od sadenia ľanu až po utkaný produkt. Ostávam  pri tradičných technikách, avšak rada ich kombinujem s  modernejším dizajnom.

V čom vidíte čaro tohto remesla?

Moja mama mi vždy hovorievala, že tkáčka je vtedy tkáčkou, keď si dokáže nie len sadnúť za krosná a tkať, ale dokáže si nasnovať, naviť a tkať. Ja si dokážem ľan ešte aj dopestovať, pretože som sa chcela v tom remesle dostať ďalej, aby to aj pre mňa bolo vnútorným obohatením. Získať skúsenosti vyžadovalo roky a množstvo driny, ale pokiaľ sa dnes pozriem na moje výrobky, tak sama vidím, že to stálo za to. Remeselníci sú v prvom rade ľudia, u ktorých spočíva skutočná hodnota niekde inde. Je to ľudskosť, ktorú vkladajú do ručnej práce. Zároveň je to aj relax. Nie je to o peniazoch. Tým, že môžem niekoho potešiť, to je najväčšie zadosťučinenie a pohladenie duše.

 

Kontakt na výrobcu:

Ľubomíra Žilková
Dobšinského 11/40
985 05 Kokava nad Rimavicou
+421 905 576 065
lubomira.zilkova@gmail.com

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo na objednávku.

 

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

loga MAS + BBSK

 

 

Rozhovor viedol Matej Kováč